Európa mení bezpečnostnú filozofiu: Zbrojenie má podľa armádnych veliteľov zabrániť vojne
LONDÝN/BERLÍN — Európa stojí podľa vojenských lídrov pred historickým momentom. Najvyšší predstavitelia ozbrojených síl Nemecka a Spojeného kráľovstva vyhlásili, že rastúce obranné výdavky nie sú prípravou na konflikt, ale pokusom mu predísť. V spoločnom texte apelujú na verejnosť, aby pochopila, že bezpečnosť kontinentu sa po ruskej invázii na Ukrajinu stala zásadne odlišnou otázkou než v posledných desaťročiach.
Viac medzinárodných udalostí sledujte na 👉 https://www.liveworldupdates.com/
Koniec „mierovej dividendy“
Generál Carsten Breuer a britský náčelník generálneho štábu Richard Knighton upozornili, že Európa dlhé roky profitovala z takzvanej mierovej dividendy — znižovania vojenských rozpočtov po skončení studenej vojny. Uvoľnené financie smerovali do zdravotníctva, sociálneho systému či infraštruktúry.
Podľa nich sa však bezpečnostné prostredie dramaticky zmenilo. Ruská vojna proti Ukrajine ukázala, že veľký konvenčný konflikt na kontinente nie je historickou spomienkou, ale reálnou hrozbou.
Velitelia tvrdia, že Moskva reorganizuje armádu, získava bojové skúsenosti a zvyšuje produkciu zbraní. Takýto vývoj podľa nich zvyšuje riziko konfliktu s krajinami NATO — najmä ak by aliancia pôsobila rozdelene alebo slabšie.
Odstrašovanie ako prevencia
Z tohto dôvodu sa európske štáty rozhodli výrazne zvýšiť obranné rozpočty. Členské krajiny NATO sa na summite dohodli na postupnom raste výdavkov až na približne päť percent HDP do roku 2035.
Nemecko napríklad plánuje dlhodobé umiestnenie bojovej brigády na východnom krídle aliancie. Spojené kráľovstvo rozširuje výrobu munície a modernizuje vojenský priemysel. Podľa veliteľov ide o reakciu na novú realitu — nie o militarizáciu spoločnosti.
Ich hlavný argument je jednoduchý: silná obrana znižuje pravdepodobnosť vojny. Slabosť ju naopak zvyšuje.
Spoločenský rozmer bezpečnosti
Autori zdôrazňujú, že obrana už nie je výlučne vojenskou otázkou. Moderné konflikty zahŕňajú kybernetické útoky, dezinformácie, energetickú bezpečnosť aj ochranu infraštruktúry. Preto si vyžadujú celospoločenský prístup — od priemyslu až po civilnú pripravenosť.
Ich vyjadrenia prišli krátko po Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, kde sa diskutovalo aj o tom, že Spojené štáty očakávajú od Európy väčšiu samostatnosť v obrane.
Velitelia tvrdia, že nejde o militarizáciu politiky, ale o návrat k rovnováhe. Podľa nich história opakovane ukazuje, že konflikty vznikajú skôr tam, kde agresor vycíti slabosť než tam, kde čelí silnému odstrašeniu.
„Sila odrádza od agresie. Slabosť ju priťahuje,“ uzatvárajú.
