AI SUMMARY / Čo by ste mali vedieť, než začnete čítať
- Európska komisia schválila Slovensku siedmu platbu z Plánu obnovy vo výške 658 miliónov eur.
- Slovensko splnilo 17 z 18 stanovených míľnikov, jeden zostáva dočasne pozastavený.
- Financie smerujú najmä do zdravotníctva, vzdelávania, digitalizácie a zelenej transformácie.
- Bratislava patrí medzi najúspešnejšie krajiny EÚ v čerpaní prostriedkov z Mechanizmu obnovy.
Slovensko dosiahlo ďalší významný míľnik v čerpaní európskych financií. Európska komisia vydala pozitívne predbežné hodnotenie siedmej žiadosti o platbu z Plánu obnovy a odolnosti, čím otvorila cestu k uvoľneniu 658 miliónov eur. Ide o jednu z najväčších jednotlivých platieb, aké krajina v rámci tohto mechanizmu získala.
Rozhodnutie sa týka investícií a reforiem realizovaných medzi Bratislava a Brusel, pričom má priamy dopad na zdravotníctvo, školstvo, digitalizáciu verejnej správy aj podnikateľské prostredie. Po jej vyplatení bude mať Slovensko na účte už viac než 5,2 miliardy eur z celkového balíka 6,4 miliardy eur, ktoré mu boli v rámci plánu obnovy pridelené.
Slovensko ako líder v čerpaní
Podľa vyjadrení vládnych predstaviteľov patrí Slovensko dlhodobo medzi najrýchlejšie a najefektívnejšie krajiny Európskej únie v implementácii plánu obnovy. Z celkového počtu 18 míľnikov a cieľov obsiahnutých v siedmej žiadosti sa podarilo splniť 17, čo Komisia označila za „uspokojivý a významný pokrok“.
Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker, ktorý je zároveň poverený riadením Úradu podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku, zdôraznil, že ide o dôkaz funkčnosti reforiem. Podľa neho sú prostriedky už dnes viditeľné v konkrétnych projektoch – od výstavby škôlok až po modernizáciu nemocníc.
Zdravotníctvo v centre reforiem
Najvýraznejší posun Komisia zaznamenala v oblasti zdravotnej starostlivosti. Kľúčovým opatrením je centralizované riadenie štátnych nemocníc, ktoré sa týka 19 zariadení. Reforma zjednotila rozpočtovanie, verejné obstarávanie, personálne plánovanie aj systém hodnotenia výkonnosti.
Cieľom je odstrániť dlhoročné plytvanie, zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť rovnaké štandardy kvality v celej nemocničnej sieti. Hromadné nákupy zdravotníckej techniky či energií majú podľa Komisie výrazne znižovať náklady a zároveň zvyšovať kontrolu nad verejnými financiami.
Posilnenie domácej starostlivosti
Ďalšou významnou oblasťou je rozvoj domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Slovensko v rámci plánu obnovy zriadilo 11 nových agentúr domácej starostlivosti a zmodernizovalo približne 80 existujúcich poskytovateľov. Reforma má umožniť pacientom zostať po hospitalizácii dlhšie doma, čím sa znižuje tlak na nemocnice a zároveň zlepšuje kvalita života pacientov.
Komisia tento krok hodnotí ako dôležitý prvok dlhodobej udržateľnosti zdravotného systému, najmä v kontexte starnúcej populácie.
Jediný nesplnený míľnik
Pozitívne hodnotenie však nebolo úplné. Európska komisia identifikovala jeden nesplnený míľnik – investície do boja proti korupcii a praniu špinavých peňazí, konkrétne modernizáciu policajných budov. Práce podľa Bruselu neboli dokončené v súlade s pôvodne schválenými požiadavkami.
Z tohto dôvodu Komisia navrhla pozastaviť časť platby, ktorá sa viaže výlučne na tento míľnik. Zvyšná suma za 17 splnených cieľov má byť vyplatená po potvrdení Hospodárskym a finančným výborom EÚ (EFC).
Čas na nápravu a ďalší postup
Slovensko má teraz jeden mesiac na to, aby Komisii predložilo svoje pripomienky. Ak Brusel po ich posúdení potvrdí svoje stanovisko, príslušná časť platby zostane pozastavená, pričom Bratislava dostane šesť mesiacov na odstránenie nedostatkov. Po ich splnení môže byť zadržaná suma okamžite uvoľnená.
Podľa Úradu podpredsedu vlády ide o technickú záležitosť, ktorá neohrozuje celkový harmonogram plánu obnovy. Slovensko sa zároveň pripravuje na podanie posledných dvoch žiadostí o platbu v roku 2026 v celkovej výške 1,2 miliardy eur.
Modernizácia ako politická aj ekonomická výzva
Plán obnovy predstavuje pre Slovensko nielen finančný nástroj, ale aj test schopnosti realizovať dlhodobo odkladané reformy. Úspešné čerpanie posilňuje dôveryhodnosť krajiny v rámci EÚ a zároveň vytvára tlak na efektívne využitie zdrojov.
Ako upozorňujú analytici, rozhodujúce bude, či sa investície pretavia do trvalého zlepšenia verejných služieb – a nie len do krátkodobého ekonomického impulzu. Zatiaľ však Slovensko patrí medzi štáty, ktoré túto výzvu zvládajú najlepšie.
