Bratislava – Najnovšia politická polemika okolo predsedu strany Demokrati Jaroslav Naď opäť ukazuje, ako rýchlo sa môže technická a verejne dostupná informácia premeniť na politickú senzáciu. Tvrdenia, podľa ktorých má byť Naď napojený na ukrajinské financovanie či dokonca vlastizradu, šíria v posledných dňoch predseda strany Právo na pravdu Zoroslav Kollár a podpredseda strany Smer Ľuboš Blaha. Podrobnejší pohľad na fakty však ukazuje výrazný rozpor medzi rétorikou a realitou.
Čo vyvolalo rozruch
Kollár na sociálnych sieťach zverejnil video, v ktorom tvrdí, že Naď pôsobil v „dozornej rade ukrajinskej firmy zaoberajúcej sa mínami“ a naznačuje, že by mohlo ísť o nepriamy zdroj financovania strany Demokrati zo zahraničia. Blaha tieto tvrdenia prevzal a ešte vyhrotil, keď hovoril o možnej vlastizrade a potrebe „veľkého vyšetrovania“.
Takéto obvinenia sú v slovenskom politickom prostredí mimoriadne citlivé. Zákon totiž politickým stranám striktne zakazuje prijímať financie zo zahraničia a akékoľvek náznaky porušenia tejto zásady okamžite rezonujú verejným priestorom.
Realita pôsobenia v ukrajinskej firme
Faktom je, že Jaroslav Naď po skončení vo funkcii ministra obrany skutočne pôsobil v dozornej rade spoločnosti Ukrainian Demining Services (UDS). Táto firma sa však nezaoberá výrobou mín, ale naopak odmínovaním území zasiahnutých vojnou – čo je zásadný rozdiel, ktorý kritici vo svojich vyjadreniach systematicky opomínajú.
Naď v dozornej rade pôsobil približne jeden rok a svoje angažovanie nijako netajil. Naopak, opakovane o ňom verejne hovoril v rozhovoroch aj na sociálnych sieťach. Už v novembri 2024 zverejnil video z ukrajinskej Buče, v ktorom opisoval svoju účasť na projekte odmínovania a vystupoval s viditeľným označením spoločnosti UDS.
Pozícia bola platená a podľa Naďových slov išlo o sumu v rádoch niekoľkých tisíc eur mesačne – čo je pri poradenských a dozorných funkciách v medzinárodných projektoch bežné. Z dozornej rady odišiel vo februári minulého roka.
Financovanie strany Demokrati
Kľúčovým bodom sporu je tvrdenie, že peniaze z Naďovej práce na Ukrajine mohli nepriamo financovať stranu Demokrati. Naď to rázne odmieta a poukazuje na verejne dostupné účtovné výkazy strany.
Oficiálne hospodárske výsledky Demokratov hovoria skôr opačným smerom. Koncom roka 2024 mala strana podľa výročnej správy dlh približne 740-tisíc eur, čo je stav, ktorý sotva podporuje tézu o skrytom zahraničnom financovaní. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by strana prijala čo i len euro z ukrajinských zdrojov.
Širší politický kontext
Pre Zoroslava Kollára nejde o prvý prípad, keď verejne prezentoval závažné tvrdenia bez toho, aby sa následne potvrdili. Pred prezidentskými voľbami šíril informáciu o údajnej spolupráci Ivan Korčok s bývalou ŠtB, ktorá sa ukázala ako nepravdivá. V inom prípade Kollár obvinil Naďa z prijatia úplatku vo výške 3,5 milióna eur, pričom dokumenty, z ktorých vychádzal, polícia označila za falzifikáty.
Tieto precedensy oslabujú dôveryhodnosť aktuálnych obvinení a naznačujú, že ide skôr o politickú stratégiu založenú na vyvolávaní pochybností než na preukázateľných faktoch.
Analytické zhrnutie
Prípad okolo Jaroslava Naďa ilustruje, ako sa legitímne a transparentné pôsobenie v medzinárodnom projekte môže stať terčom politickej manipulácie. Rozdiel medzi odmínovaním a výrobou zbraní, medzi osobným príjmom a financovaním politickej strany či medzi dojmami a dôkazmi sa v politickej debate často stráca.
Kým nebudú predložené konkrétne a overiteľné dôkazy o porušení zákona, zostáva celá kauza skôr príkladom informačného šumu než skutočného škandálu. Pre voličov aj médiá tak zostáva výzvou rozlišovať medzi faktami a politickou senzáciou.
Všimli ste si nejaké chyby? Máte nejakú výhradu? Napíšte nám!
