Francúzsko zaplavili protesty: Státisíce ľudí v uliciach, polícia zadržala stovky osôb
PARÍŽ – Francúzsko má za sebou ďalší víkend rozsiahlych demonštrácií. V sobotu 31. októbra 2026 vyšlo podľa ministerstva vnútra do ulíc približne 320-tisíc ľudí, zatiaľ čo organizátori odhadovali účasť na takmer pol milióna. Protestujúci žiadali riešenie rastúcich životných nákladov a problémov v školstve. Väčšina pochodov prebehla pokojne, no pri ich ukončovaní vypukli v niektorých mestách násilné strety s políciou. Bezpečnostné zložky nasadili približne 70-tisíc policajtov a žandárov.
Francúzske úrady sa na halloweensky víkend pripravovali s mimoriadnou opatrnosťou. Obávali sa opakovania rabovania a rozsiahlych výtržností z predchádzajúcich protestov.
Demonštrácie sa uskutočnili už tretí víkend po sebe. Pôvodne študentské hnutie sa postupne rozšírilo o odborárov, zamestnancov a ďalších obyvateľov nespokojných s ekonomickou situáciou.
Státisíce ľudí vyšli do ulíc. Organizátori uvádzajú vyššie čísla
Podľa francúzskeho ministerstva vnútra sa sobotňajších demonštrácií zúčastnilo približne 320-tisíc ľudí.
Organizátori však hovorili o takmer 500-tisíc účastníkoch.
Najväčšie zhromaždenie sa uskutočnilo v Paríži.
Hlavné čísla protestov z 31. októbra:
- 320 000 ľudí – odhad celkovej účasti podľa ministerstva vnútra.
- Takmer 500 000 ľudí – odhad organizátorov.
- 70 000 účastníkov v Paríži – údaj francúzskych úradov.
- Približne 200 000 účastníkov v Paríži – údaj organizátorov.
- 70 000 policajtov a žandárov – nasadené bezpečnostné sily.
Účasť bola podľa vládnych údajov nižšia než počas predchádzajúcich dvoch veľkých protestných dní.
Dňa 17. októbra úrady evidovali približne 550-tisíc účastníkov a 24. októbra ich bolo podľa rovnakého zdroja približne 410-tisíc.
V Paríži sa protestovalo aj v halloweenskych kostýmoch
Na protestoch sa objavili aj účastníci prezlečení za filmové a rozprávkové postavy.
Niektorí mali kostýmy čarodejníc, klaunov či superhrdinov.
Halloween tak pre časť demonštrantov predstavoval príležitosť upozorniť netradičnou formou na spoločenské problémy.
Na transparentoch sa objavovali odkazy kritizujúce životné podmienky mladých ľudí a postup bezpečnostných zložiek.
Nie všetky zhromaždenia však mali rovnaký charakter.
Kým väčšina protestujúcich pokojne pochodovala ulicami, pri niektorých demonštráciách sa neskôr vytvorili skupiny, ktoré sa dostali do konfliktu s políciou.
Polícia v Lyone použila slzotvorný plyn
Jedným z miest, kde sa situácia vyostrila, bol Lyon.
V meste podľa úradov demonštrovalo približne 19-tisíc ľudí.
Počas pochodu bola atmosféra prevažne pokojná, no pri jeho ukončovaní vzniklo napätie medzi časťou účastníkov a bezpečnostnými zložkami.
Policajti použili slzotvorný plyn.
Podobné incidenty zaznamenali aj v Marseille, Toulouse a ďalších francúzskych mestách.
V Toulouse polícia proti nepovolenej demonštrácii použila vodné delo.
Francúzske ministerstvo vnútra uviedlo, že niektoré radikálne skupiny sa pokúšali preniknúť do centier miest s cieľom poškodzovať majetok alebo rabovať obchody.
Tieto podozrenia sa týkajú konkrétnych skupín, nie všetkých účastníkov protestov.
Paríž zmenil trasu demonštrácie zo strachu pred násilím
Francúzske úrady pred víkendom prijali viaceré preventívne opatrenia.
V Paríži sa pôvodne plánovaný pochod cez historické centrum nemohol uskutočniť podľa predstáv organizátorov.
Bezpečnostné zložky presadili inú trasu, aby sa znížilo riziko poškodzovania obchodov a verejných budov.
Pochod napokon viedol z východnej časti Paríža od Porte de Bagnolet smerom k Porte de Charenton.
Polícia zároveň kontrolovala priestory v okolí Námestia Bastily.
Francúzsky minister vnútra Laurent Nuñez upozornil, že na sociálnych sieťach sa objavovali výzvy na rabovanie a násilné zhromaždenia.
O prípravách na protesty a rozsiahlych bezpečnostných opatreniach sme informovali aj v článku Francúzsko nasadilo 70-tisíc policajtov. Protesty sprevádzajú kontroly na staniciach aj obavy z násilia.
Zadržaných bolo viac ako 500 ľudí
Rakúsky denník Kronen Zeitung počas soboty informoval o 27 zadržaných osobách do 14.00 hod.
Išlo však len o priebežný údaj.
Počas popoludnia a večera počet zadržaných výrazne vzrástol.
Podľa neskorších informácií francúzskych úradov dosiahol počet zadržaní viac ako 500.
Nie všetci zadržaní však museli byť obvinení z trestného činu.
Medzi zadržaním, policajným preverovaním a prípadným súdnym odsúdením existujú zásadné právne rozdiely.
Minister vnútra varoval pred nebezpečnými útokmi
Francúzsky minister vnútra Laurent Nuñez pred sobotňajšími demonštráciami hovoril o vysokom bezpečnostnom riziku.
Obával sa najmä toho, že halloweenske masky môžu niektorí násilní účastníci zneužiť na zakrytie totožnosti.
V priebehu večera sa obavy bezpečnostných zložiek čiastočne potvrdili.
V Paríži došlo k útoku zápalnou fľašou na príslušníka bezpečnostných zložiek.
Minister tento útok označil za mimoriadne vážny a poukázal na možnú kvalifikáciu ako pokus o vraždu.
O konečnej právnej kvalifikácii však rozhodnú príslušné orgány.
Napriek jednotlivým násilným incidentom ministerstvo vnútra uviedlo, že hlavné organizované demonštrácie prebiehali prevažne pokojne.
Prečo Francúzi protestujú?
Súčasná vlna demonštrácií sa začala najmä medzi študentmi.
Mladí ľudia upozorňovali na zhoršujúce sa podmienky vo francúzskych školách.
K ich hlavným požiadavkám patrí:
- Lepšie financovanie školstva – investície do budov, vybavenia a učební.
- Viac učiteľov – riešenie personálneho nedostatku.
- Dostupnejšie vzdelávanie – spravodlivejšie pravidlá pri prijímaní na vysoké školy.
- Nižšie životné náklady – dostupnejšie bývanie, potraviny a energie.
- Kvalitnejšie verejné služby – zlepšenie zdravotníctva a ďalších služieb.
Postupne sa k študentským organizáciám pridali odbory a ďalšie občianske skupiny.
Krajina tak zažíva širšiu vlnu sociálnej nespokojnosti.
Aktualizovane.sk sledovalo začiatky protestov v článku Francúzsko zachvátili masové protesty. Do ulíc vyšli státisíce ľudí.
Do ulíc vyšiel aj Jean-Luc Mélenchon
Na parížskej demonštrácii sa zúčastnil aj francúzsky ľavicový politik Jean-Luc Mélenchon, predstaviteľ hnutia Nepoddajné Francúzsko.
Jeho prítomnosť zdôraznila politický rozmer protestov.
Sociálna nespokojnosť sa totiž čoraz výraznejšie premieta aj do diskusie o smerovaní krajiny pred prezidentskými voľbami v roku 2027.
Účasť politických predstaviteľov na demonštráciách však neznamená, že všetky zúčastnené organizácie podporujú rovnakú stranu alebo kandidáta.
Protestné hnutie zahŕňa skupiny s odlišnými požiadavkami a politickými názormi.
Macronova vláda čelí tlaku aj pre bezpečnostné opatrenia
Francúzske vedenie musí súčasne reagovať na sociálnu nespokojnosť a zabrániť opakovaniu násilia.
Po októbrových nepokojoch úrady sprísnili kontroly a v niektorých oblastiach obmedzili zhromažďovanie.
Vláda tvrdí, že cieľom je ochrana verejného poriadku.
Časť protestujúcich a občianskych organizácií však namieta, že prísne opatrenia môžu obmedzovať právo na pokojné zhromažďovanie.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron už pred ďalšími demonštráciami upozornil na potrebu prísnejšieho postupu proti násilným skupinám.
Viac o jeho vyjadreniach priniesol Aktualizovane.sk v článku Francúzsko sprísňuje opatrenia proti demonštrantom. Macron chce zakázať niektoré protesty.
Protesty sa môžu presunúť aj do škôl
Organizácie zastupujúce študentov a stredoškolákov oznámili pokračovanie protestných aktivít.
Diskutuje sa o ďalších blokádach školských zariadení a spoločných akciách s odbormi.
Na štvrtok 5. novembra je plánovaný ďalší deň štrajkov a demonštrácií.
Organizátori tvrdia, že vláda zatiaľ dostatočne nereagovala na ich požiadavky.
Francúzske úrady preto budú naďalej sledovať bezpečnostnú situáciu a pripravovať opatrenia podľa očakávanej účasti.
Nie je však možné vopred tvrdiť, že ďalšie protesty nevyhnutne povedú k násiliu.
Francúzsko čaká ďalší týždeň napätia
Posledná októbrová sobota potvrdila, že protestné hnutie má aj po niekoľkých týždňoch značnú podporu.
Hoci účasť oproti predchádzajúcim víkendom klesla, do ulíc vyšli státisíce ľudí.
Polícia dokázala zabezpečiť priebeh väčšiny organizovaných pochodov, no v niektorých mestách musela zasahovať proti násilným skupinám.
Francúzsko tak zostáva pod tlakom. Demonštranti požadujú lepšie životné podmienky a reformy školstva, vláda čelí otázkam bezpečnosti a ďalšia vlna protestov je naplánovaná už na 5. novembra.
Zdroj: Kronen Zeitung, Reuters, AFP, Associated Press, Le Monde, francúzske ministerstvo vnútra.
ČÍTAJTE AJ
