Vládna strana Jednotné Rusko zvíťazila v parlamentných voľbách v Rusku a podľa takmer úplných výsledkov získala 57,83 percenta hlasov. V 450-člennej Štátnej dume má obsadiť 355 kresiel, čo jej zabezpečí ústavnú väčšinu. Ide o prvé parlamentné voľby v Rusku od začiatku plnohodnotnej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Prezident Vladimir Putin ešte pred hlasovaním označoval voľby za ukazovateľ podpory smerovania krajiny a ruskej armády počas vojny.
Jednotné Rusko získalo viac než 57 percent
Po spočítaní viac ako 95 percent hlasov malo Jednotné Rusko podľa ruskej Ústrednej volebnej komisie 57,83 percenta.
V porovnaní s parlamentnými voľbami v roku 2021, keď strana získala 49,8 percenta, ide o výrazný nárast.
Predbežné rozdelenie mandátov dáva Jednotnému Rusku 355 zo 450 kresiel, teda viac než 301 kresiel potrebných na ústavnú väčšinu.
Exit poll ukazoval podstatne nižšie číslo
Bezprostredne po zatvorení volebných miestností ukazoval exit poll štátneho centra VCIOM pre Jednotné Rusko podporu 49,4 percenta.
Priebežné sčítavanie však neskôr ukázalo výrazne vyšší výsledok nad 57 percentami.
Komunistická strana Ruskej federácie získavala približne 13,8 percenta, LDPR necelých deväť percent a strana Noví ľudia približne osem percent. Spravodlivé Rusko sa pri pokročilom sčítavaní pohybovalo tesne pod päťpercentnou hranicou.
O všetkých 450 kresiel sa rozhodovalo novým hlasovaním
Voliči vyberali všetkých 450 poslancov Štátnej dumy na nové päťročné obdobie.
Polovica poslancov sa volí prostredníctvom straníckych kandidátok a druhá polovica v jednomandátových volebných obvodoch.
Jednotné Rusko dominovalo aj v priamej súťaži jednotlivých kandidátov a jeho kandidáti v priebežných výsledkoch viedli vo viac než 200 z 225 jednomandátových obvodov.
Protivojnová strana Jabloko nebola na celoštátnej kandidátke
Voľby sa konali v politickom prostredí, v ktorom bola účasť protivojnových kandidátov výrazne obmedzená.
Liberálna strana Jabloko nemohla kandidovať prostredníctvom federálnej straníckej listiny po rozhodnutí ruského súdu. Niektorí jej kandidáti však kandidovali v jednotlivých volebných obvodoch.
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe zároveň nebola pozvaná na štandardnú pozorovateľskú misiu.
Hlasovalo sa aj na okupovaných územiach Ukrajiny
Ruské úrady organizovali hlasovanie aj na územiach Ukrajiny, ktoré Moskva kontroluje a považuje za súčasť Ruskej federácie.
Týkalo sa to častí Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Hlasovalo sa aj na Kryme, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.
Ukrajina toto hlasovanie odmieta a považuje ho za nelegitímne.
Posledný deň sprevádzal masívny útok dronov
Záver trojdňového hlasovania sprevádzal rozsiahly dronový útok na Moskvu a Moskovskú oblasť.
Ruské úrady hlásili stovky dronov smerujúcich na hlavné mesto, zásah ropnej rafinérie aj obete. Moskva útok pripísala Ukrajine.
Ruské úrady počas volieb hlásili aj kybernetické útoky na elektronický volebný systém.
ČÍTAJTE AJ
Moskva čelila rekordnému náletu dronov. Zasiahnutá bola aj rafinéria
Výsledok znamená, že Jednotné Rusko si v Štátnej dume zachová nielen väčšinu, ale podľa predbežného rozdelenia mandátov aj počet kresiel potrebný na prijímanie ústavných zmien bez podpory ostatných parlamentných strán.
Konečné výsledky ešte musí formálne potvrdiť ruská Ústredná volebná komisia. Pri viac než 95 percentách spočítaných hlasov však už výsledok na prvom mieste nebol sporný.
Udalosť na mape
