Južná Kórea ponúka Kimovi zásadný obrat: Chce ukončiť vojnu, ktorá sa formálne neskončila ani po 73 rokoch
Juhokórejský prezident Lee Jae Myung ponúkol Severnej Kórei priame rokovania o vytvorení trvalého mierového režimu na Kórejskom polostrove. Soul chce nahradiť prímerie z roku 1953 skutočným mierovým usporiadaním a zároveň otvoriť aj diskusiu o severokórejskom jadrovom programe. Ponuka prichádza v čase, keď sú vzťahy medzi oboma Kóreami mimoriadne napäté a Pchjongjang sa čoraz tesnejšie vojensky aj politicky viaže na Rusko.
Lee Jae Myung využil prejav pri príležitosti výročia oslobodenia Kórey od japonskej nadvlády na výzvu, ktorá môže mať výrazný geopolitický význam.
Soul navrhuje, aby obe strany prestali stupňovať vzájomné hrozby a začali hovoriť o mechanizme, ktorý by po desaťročiach formálne ukončil Kórejskú vojnu.
Kórejská vojna sa právne nikdy neskončila
Konflikt medzi Severnou a Južnou Kóreou sa začal v roku 1950.
Boje sa zastavili v júli 1953 podpísaním prímeria.
Mierová zmluva však nikdy podpísaná nebola.
To znamená, že Severná a Južná Kórea dodnes technicky fungujú v režime nedokončeného vojnového konfliktu.
Lee chce práve túto situáciu zmeniť.
Jeho cieľom je premeniť nestabilné prímerie na systém, ktorý by dlhodobo znižoval riziko nového vojenského stretu.
Lee: Prestaňme sa navzájom ohrozovať
Juhokórejský prezident vyzval Pchjongjang, aby sa vrátil k priamemu dialógu.
Podľa neho by sa obe strany mali vzdať snahy navzájom sa zastrašovať a začať hľadať spôsob, ako ukončiť desaťročia trvajúce nepriateľstvo.
Nie je to pritom jeho prvá podobná ponuka.
Lee presadzuje miernejšiu politiku voči Severnej Kórei už od nástupu do prezidentského úradu.
Kim zatiaľ odpovedá odmietaním
Najväčšou prekážkou je samotný postoj Pchjongjangu.
Kim Jong-un v poslednom období opakovane odmietal snahy Soulu o obnovenie dialógu.
Aktualizovane.sk už informovalo, že Kim Čong-un odmietol dialóg s Južnou Kóreou a prípadné nové vzťahy so Spojenými štátmi podmienil zásadnou zmenou politiky Washingtonu.
Práve preto Leeho najnovšia ponuka zatiaľ neznamená reálne začatie mierových rokovaní.
Je to predovšetkým politický signál zo Soulu.
V hre sú aj jadrové zbrane
Juhokórejský prezident nechce hovoriť iba o mierovej zmluve.
Priamy dialóg by podľa neho mohol vytvoriť priestor aj na rokovania o obmedzení ďalšieho rozvoja severokórejských jadrových schopností.
To je oveľa komplikovanejšia otázka.
Pchjongjang sa už otvorene označuje za jadrovú mocnosť a dáva najavo, že svoj arzenál nepovažuje za predmet jednoduchého odzbrojenia.
Aktualizovane.sk už písalo aj o tom, že severokórejský režim vyhlásil jadrové zbrane za trvalú súčasť svojej bezpečnostnej stratégie.
Od úplného odzbrojenia k realistickejšiemu cieľu
To je oproti minulosti významný posun.
Predchádzajúce diplomatické pokusy sa často sústreďovali na úplnú denuklearizáciu Severnej Kórey.
Leeho formulácia je opatrnejšia.
Hovorí skôr o zastavení alebo obmedzení ďalšieho rozvoja jadrových kapacít.
V praxi to môže znamenať realistickejší prvý krok než okamžitú požiadavku, aby Kim celý jadrový arzenál zlikvidoval.
Trump s Kimom už raz skúšali veľkú dohodu
Najznámejší pokus o zásadný diplomatický prielom prišiel počas prvého prezidentského obdobia Donalda Trumpa.
Trump a Kim Jong-un sa stretli viackrát, pričom najväčšie očakávania sprevádzali summit v Hanoji v roku 2019.
Rokovania však napokon stroskotali.
Washington požadoval rozsiahle kroky smerujúce k likvidácii severokórejského jadrového programu, zatiaľ čo Pchjongjang chcel výrazné uvoľnenie sankcií.
K dohode nedošlo.
Rusko úplne zmenilo Kimovu vyjednávaciu pozíciu
Situácia je dnes podstatne odlišná než v roku 2019.
Severná Kórea už nie je voči veľmociam taká izolovaná ako pred niekoľkými rokmi.
Jej najdôležitejším novým partnerom je Rusko.
Pchjongjang poskytol Moskve vojenskú podporu vo vojne proti Ukrajine a Rusko i Severná Kórea už potvrdili, že severokórejskí vojaci bojovali po boku ruských jednotiek v Kurskej oblasti.
Odhady hovoria približne o 14- až 15-tisíc severokórejských vojakoch, ktorí boli v prvej fáze nasadení v Rusku.
Kyjev zároveň tvrdí, že Moskva využíva aj severokórejské balistické rakety.
Kim môže vďaka Rusku potrebovať Západ menej než kedysi
Práve toto spojenectvo môže výrazne meniť ochotu Pchjongjangu rokovať.
Rusko môže Severnej Kórei poskytovať:
- finančné zdroje,
- energetické suroviny,
- potraviny,
- vojenskú technológiu,
- skúsenosti z moderného bojiska,
- diplomatickú ochranu.
Pre Kimov režim to znamená, že tlak západných sankcií nemusí mať rovnaký účinok ako pred rokmi.
Pchjongjang môže mať preto menšiu motiváciu robiť ústupky výmenou za ekonomické otvorenie voči USA či Južnej Kórei.
Moskva a Pchjongjang svoje spojenectvo ďalej upevňujú
Vzťahy medzi Vladimirom Putinom a Kim Jong-unom sú dnes založené aj na zmluve o komplexnom strategickom partnerstve, ktorú krajiny podpísali v roku 2024.
Obsahuje aj záväzky vzájomnej pomoci v prípade vonkajšej agresie.
Kim v posledných mesiacoch opakovane potvrdzuje podporu Rusku.
Moskva na druhej strane deklaruje podporu severokórejskému režimu.
Pre Soul je to zásadná zmena bezpečnostného prostredia.
USA majú v Južnej Kórei približne 28 500 vojakov
Najdôležitejším bezpečnostným partnerom Soulu zostávajú Spojené štáty.
Na území Južnej Kórey je rozmiestnených približne 28 500 amerických vojakov.
Ich prítomnosť je jedným zo základných pilierov odstrašenia Severnej Kórey.
Práve americko-juhokórejské vojenské cvičenia však Pchjongjang pravidelne označuje za prípravu na inváziu.
Trump práve teraz žiada vojenské cvičenia obmedziť
Do situácie navyše vstupuje ďalší zaujímavý moment.
Americký prezident Donald Trump nariadil Pentagonu výrazne znížiť rozsah spoločných vojenských cvičení s Južnou Kóreou.
Cvičenie Ulchi Freedom Shield sa začalo 17. augusta a podľa pôvodného plánu má pokračovať do 27. augusta.
Trump pritom opäť pripomenul svoj vzťah s Kim Jong-unom a argumentuje aj tým, že rozsiahle manévre sú drahé a vysielajú Pchjongjangu nepriateľský signál.
To môže vytvoriť nový priestor pre diplomaciu.
Zároveň však vzniká otázka, či obmedzenie cvičení nebude v Soule vnímané ako oslabenie pripravenosti voči severokórejskej hrozbe.
Pchjongjang medzitým pokračuje v raketových testoch
Mierové výzvy prichádzajú v čase, keď Severná Kórea naďalej demonštruje svoje vojenské schopnosti.
V auguste odpálila v priebehu niekoľkých dní najmenej dve balistické rakety.
Jedna z nich letela približne 700 kilometrov a dopadla do mora medzi Kórejským polostrovom a Japonskom.
Južná Kórea a Japonsko tieto testy označili za hrozbu pre regionálnu bezpečnosť.
Napätie rastie aj medzi Pchjongjangom a Tokiom
Severná Kórea zároveň výrazne pritvrdila rétoriku voči Japonsku.
Pchjongjang kritizuje rast japonských vojenských výdavkov, nákup amerických striel Tomahawk aj širšie posilňovanie útočných schopností Tokia.
Historické pozadie je mimoriadne citlivé.
Japonsko ovládalo Kórejský polostrov v rokoch 1910 až 1945.
Spomienka na koloniálne obdobie dodnes ovplyvňuje vzťahy v celom regióne.
Čo to znamená v praxi
Leeho ponuka sama osebe vojnu neukončí.
Na podpis skutočnej mierovej dohody by bolo potrebné vyriešiť oveľa širší okruh otázok:
bezpečnostné garancie, hranice, jadrové zbrane, americkú vojenskú prítomnosť, sankcie aj vzťah Severnej Kórey s Ruskom a Čínou.
Prvý krok je však jednoduchší.
Soul potrebuje dostať Pchjongjang späť k rokovaciemu stolu.
A práve to sa mu zatiaľ nedarí.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Potvrdené je:
- Lee Jae Myung vyzval Severnú Kóreu na obnovenie priameho dialógu,
- chce nahradiť prímerie z roku 1953 trvalejším mierovým režimom,
- rokovania by podľa neho mohli zahŕňať aj obmedzenie ďalšieho rozvoja severokórejského jadrového programu,
- Pchjongjang predchádzajúce ponuky Soulu odmietal,
- Severná Kórea výrazne prehĺbila vojenskú spoluprácu s Ruskom,
- USA udržiavajú v Južnej Kórei približne 28 500 vojakov.
Zatiaľ nie je jasné:
- či Kim Jong-un na novú ponuku vôbec odpovie,
- či je Pchjongjang ochotný hovoriť o jadrovom programe,
- akú úlohu by pri mierových rokovaniach mali USA a Čína,
- či Trumpovo obmedzovanie vojenských cvičení vytvorí priestor na dialóg,
- a či by Severná Kórea bola ochotná podpísať formálnu mierovú dohodu.
Mierová ponuka prichádza vo chvíli, keď je Kim silnejší
Práve načasovanie je na celom príbehu najzaujímavejšie.
Soul ponúka mier v období, keď Pchjongjang rozširuje jadrové kapacity, testuje rakety a získal silného vojenského partnera v Moskve.
To môže rokovania výrazne skomplikovať.
Lee Jae Myung sa však pokúša zmeniť logiku vzťahov na Kórejskom polostrove: namiesto ďalšieho kola hrozieb chce začať diskusiu o tom, ako formálne ukončiť vojnu, ktorá sa na bojisku skončila pred viac než siedmimi desaťročiami, ale na papieri nikdy.
Teraz bude rozhodujúce, či Kim Jong-un vôbec otvorí dvere.
