Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová ostro kritizovala víkendové parlamentné voľby v Rusku. Podľa nej Kremeľ odstránil skutočnú protivojnovú opozíciu, neumožnil štandardné medzinárodné pozorovanie a zorganizoval hlasovanie aj na okupovaných územiach Ukrajiny. EÚ zároveň pripravuje sankcie voči osobám zapojeným do organizácie hlasovania na týchto územiach.
Vládnuce Jednotné Rusko prezidenta Vladimira Putina podľa predbežných výsledkov získalo takmer 58 percent hlasov a zostáva dominantnou silou v Štátnej dume.
Kallasová hovorí o „fasáde demokracie“
Kallasová reagovala na voľby v pondelok 21. septembra.
Podľa šéfky európskej diplomacie nebolo o výsledku hlasovania prakticky pochýb už pred otvorením volebných miestností.
Vyhlásila, že ruské úrady umlčali opozíciu a obmedzili priestor pre politické sily, ktoré nesúhlasia s vojnou proti Ukrajine.
„V Rusku zostala už len fasáda demokracie,“ uviedla Kallasová vo svojom hodnotení volieb.
Ide o stanovisko predstaviteľky Európskej únie. Moskva svoje voľby naopak prezentuje ako legitímny demokratický proces.
Protivojnové Jabloko do volieb nepustili
Jednou z najvýraznejších udalostí pred hlasovaním bolo vyradenie liberálnej strany Jabloko.
Ruský Najvyšší súd v auguste rozhodol, že strana nebude môcť kandidovať v parlamentných voľbách. Rozhodnutie nasledovalo po podnete nacionalistickej strany Rodina, ktorá Jabloko obvinila z porušenia pravidiel financovania a volebnej kampane.
Jabloko tieto obvinenia odmietlo a rozhodnutie označilo za politicky motivované.
Strana bola jedinou registrovanou ruskou politickou stranou, ktorá otvorene vystupovala proti pokračovaniu vojny na Ukrajine.
Jednotné Rusko smeruje k ďalšiemu výraznému víťazstvu
Po spočítaní väčšiny hlasov viedlo Jednotné Rusko so ziskom približne 58 percent.
Za ním nasledovala Komunistická strana Ruskej federácie, Liberálnodemokratická strana Ruska, Noví ľudia a Spravodlivé Rusko – Za pravdu.
Oficiálna volebná účasť sa podľa ruských údajov pohybovala nad úrovňou 56 percent.
Išlo o prvé voľby do Štátnej dumy od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Hlasovalo sa aj na okupovaných územiach Ukrajiny
Veľkým predmetom sporu sa stalo organizovanie volieb na ukrajinských územiach kontrolovaných Ruskom.
Ruské úrady otvorili hlasovanie v okupovaných častiach Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti.
Voľby sa uskutočnili aj na Kryme, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Väčšina medzinárodného spoločenstva túto anexiu neuznáva.
Ukrajina a Európska únia považujú ruské hlasovanie na okupovaných územiach za nelegitímne a za porušenie medzinárodného práva.
Brusel pripravuje sankcie
Kallasová oznámila, že Európska únia pripravuje opatrenia proti ľuďom, ktorí sa podieľali na organizácii ruských parlamentných volieb na medzinárodne uznanom území Ukrajiny.
Konkrétny zoznam osôb ani termín prijatia sankcií zatiaľ nezverejnila.
Takéto opatrenia by nadviazali na predchádzajúce sankcie EÚ spojené s ruskou inváziou, okupáciou ukrajinského územia a krokmi smerujúcimi k jeho začleneniu do Ruskej federácie.
Voľby sprevádzali dronové útoky aj kybernetické incidenty
Záverečný deň hlasovania sprevádzal aj mimoriadne rozsiahly dronový útok na Moskvu a Moskovskú oblasť.
Ruské úrady zároveň počas volieb hlásili kybernetické útoky na elektronický volebný systém a komunikačnú infraštruktúru.
Moskva zodpovednosť pripisovala Ukrajine. Kyjev sa ku všetkým tvrdeniam ruských orgánov o pokusoch narušiť voľby neprihlásil.
ČÍTAJTE AJ
Moskva čelila rekordnému náletu dronov. Zasiahnutá bola aj rafinéria
Výsledky volieb ponechávajú Jednotné Rusko v dominantnom postavení a Vladimir Putin tak môže naďalej počítať so silnou podporou Štátnej dumy pri presadzovaní politiky Kremľa.
Európska únia však výsledok hodnotí v kontexte vyradenia časti opozície, obmedzeného medzinárodného pozorovania a hlasovania na okupovaných ukrajinských územiach. Práve posledný bod má byť dôvodom pripravovaných sankcií.
