Ruský prezident Vladimir Putin opäť obvinil Západ z toho, že svojou politikou vytvoril podmienky pre vojnu na Ukrajine. Počas návštevy Indie tvrdil, že západné krajiny dlhodobo ignorovali ruské výhrady a snažili sa dostať Ukrajinu do NATO. Jeho vyjadrenia predstavujú ruskú interpretáciu príčin konfliktu, ktorý sa začal rozsiahlou inváziou Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.
Putin: Západ ignoroval naše výhrady
Putin počas rozhovorov s novinármi opäť kritizoval politiku západných krajín.
Tvrdí, že Rusko dlhodobo upozorňovalo na rozširovanie NATO smerom na východ a nesúhlasilo s možným vstupom Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie.
Podľa jeho slov však západné krajiny tieto výhrady ignorovali.
Putin z toho vyvodzuje, že práve politika Západu vytvorila podmienky pre súčasný vojenský konflikt.
Aktuálny vývoj vojny sledujeme v sekcii Ukrajina.
Rusko však začalo rozsiahlu inváziu vo februári 2022
Putinove výroky treba odlišovať od chronológie samotnej vojny.
Rusko vo februári 2022 vyslalo svoje ozbrojené sily na ukrajinské územie a začalo rozsiahlu inváziu.
Moskva vojenskú operáciu od začiatku odôvodňovala bezpečnostnými obavami, rozširovaním NATO a situáciou na Donbase.
Ukrajina a západné štáty tento výklad odmietajú a ruskú inváziu považujú za porušenie ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti.
Ukrajina pred inváziou nebola členom NATO
Ukrajina v čase začiatku ruskej invázie nebola členom NATO.
Dlhodobo sa však usilovala o približovanie k euroatlantickým štruktúram a členstvo v NATO bolo jedným z jej deklarovaných strategických cieľov.
Na summite NATO v Bukurešti v roku 2008 spojenci uviedli, že Ukrajina a Gruzínsko sa v budúcnosti stanú členmi Aliancie, neurčili však konkrétny termín ich prijatia.
Rusko takéto smerovanie dlhodobo označuje za bezpečnostnú hrozbu.
Putin tvrdí, že Rusko nepredstavuje hrozbu pre Európu
Ruský prezident zároveň odmieta tvrdenia, že Moskva plánuje vojenský konflikt s ďalšími európskymi krajinami.
Podľa Putina Západ využíva obraz Ruska ako hrozby na ospravedlnenie zvyšovania výdavkov na obranu a ďalšej podpory Ukrajiny.
Podobné uistenie poskytol aj americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi počas nedávneho telefonátu, keď podľa Kremľa tvrdil, že Moskva nemá agresívne úmysly voči Európe.
Európske krajiny však svoju obrannú politiku menia práve v reakcii na ruskú inváziu, pokračujúce útoky na Ukrajinu a obavy z bezpečnostného vývoja na východnom krídle NATO.
Boje pokračujú aj počas diplomatických rokovaní
Putinove vyjadrenia prichádzajú v období, keď Washington opäť skúša nájsť cestu k ukončeniu vojny.
Donald Trump po nedávnom telefonáte s Putinom vyhlásil, že ruský prezident má podľa jeho názoru záujem o dohodu. Americkí predstavitelia však naďalej priznávajú, že medzi Moskvou a Kyjevom zostávajú zásadné rozdiely.
Súčasne pokračujú ruské útoky na Ukrajinu.
Najnovšie ruské údery zasiahli Kyjev aj ďalšie oblasti. Pri útokoch zomreli civilisti a desiatky ľudí utrpeli zranenia. Ukrajina zároveň pokračuje vo vlastných útokoch dronmi na ciele na ruskom území.
NATO zostáva jednou z hlavných tém sporu
Budúce bezpečnostné postavenie Ukrajiny patrí medzi najťažšie body prípadnej mierovej dohody.
Moskva dlhodobo požaduje, aby sa Ukrajina vzdala ambície vstúpiť do NATO.
Kyjev naopak tvrdí, že potrebuje dôveryhodné bezpečnostné záruky, ktoré zabránia ďalšiemu ruskému útoku.
Práve otázka budúceho členstva Ukrajiny v NATO tak zostáva jedným z najväčších sporov medzi Ruskom, Ukrajinou a západnými krajinami.
Ďalšie správy o politike Kremľa a vývoji v Rusku prinášame v sekcii Rusko.
