24.11.2025 (SITA.sk) – Fond na podporu umenia (FPU) funguje. Na tlačovej besede to uviedla ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS).
„Fond na podporu umenia bol doslova bankomatom pre isté inštitúcie, ktoré pravidelne brali z neho peniaze. Nie často išli tieto peniaze na projekty, čo dnes ani neviem odkontrolovať, lebo mnohé organizácie už ani neexistujú,“ uviedla, podotýkajúc, že FPU bol inak pre mnoho ľudí neznámy.
Doplnila, že po nástupe ich vlády sa podujali na zvýšenie transparentnosti verejných financií, aby mali lepšiu kontrolu nad tým, kam idú peniaze daňových poplatníkov a systém bol spravodlivejší a transparentnejší.
Šimkovičová skritizovala opozíciu aj média
Ministerka pripomenula vlnu kritiky, ktorá sprevádzala prijatie nového zákona o FPU, na tej mali podľa Šimkovičovej svoj podiel aj médiá. Kritizovala tiež opozíciu, ktorá podporovala rôzne protesty a podľa jej slov bránila FPU v práci.
„Máme v rukách fakty, pevne verím, že tieto fakty sa ocitnú aj v médiách,“ vyjadrila sa. Uviedla tiež, že bola vypovedať na polícii, pretože bolo podané trestné oznámenie. V tejto súvislosti zdôraznila, že na poskytnutie príspevku z FPU nejestvuje právny nárok.
Takto by podľa nej mohli reagovať aj tí, ktorí podporu z FPU nedostávali, a fond by sa tak ocitol v kolotoči trestných oznámení. Šéfka rezortu kultúry tiež uviedla, že konečné obsahové kontroly vyúčtovania projektov nie sú dokončené ani za rok 2017.
Podpora projektov sa zvyšuje
Riaditeľ FPU František Kornaj priblížil činnosť fondu, a ako uviedol, za ostatné roky sa podľa jeho slov zvyšuje podpora pre projekty.
„V roku 2025 sme pri počte došlých žiadostí v počte 4 964 podporili 3 184 žiadostí, čo predstavuje výrazný nárast na 61,14 percenta z celkového objemu prijatých žiadostí pri objeme viac ako 21 miliónov eur,“ uviedol Kornaj a zdôraznil, že vo vyše 500 prípadoch išlo o prvožiadateľov, ktorí dosiaľ podporení neboli.
Vyzval všetkých, ktorí majú zmysluplné projekty, aby sa zapojili do výziev, zdôraznil ale, že FPU má obmedzený rozpočet, a teda má nastavené určité mechanizmy na vyhodnocovanie a prideľovanie peňazí. Pripomenul, že novela zákona z leta 2024 urobila z odborných komisií poradné orgány, rozhodujúcu moc vložila do rúk Rady FPU. Rovnako pripomenul navýšenie objemu prostriedkov, ktoré môže FPU prerozdeliť.
Podľa riaditeľa fondu sa harmonogram na tento rok naplní
„Keď som prišiel na FPU pre šiestimi mesiacmi, meškali výzvy, procesy a hlavne vyplácanie projektov niekde tri, štyri mesiace. Medzitým odišlo, dobrovoľne, jedenásť a prišlo deväť nových zamestnancov,“ uviedol s tým, že nových zamestnancov zaškoľujú, meškania dobiehajú a plnia všetky zákonné povinnosti.
Kornaj prízvukoval, že naplnia aj harmonogram podpornej činnosti na aktuálny rok. Ako uviedol, nové zásady podpornej činnosti na budúci rok boli schválené v polovici septembra, harmonogram výziev zas v závere októbra 2025.
„FPU v súlade so schválenými zásadami a prioritami na rok 2026 aktuálne nastavuje štruktúru programov a ich rozdelenie pre referentov schváli na najbližšom zasadaní FPU. Od decembra budú schválené prvé výzvy,“ uviedol. Fond podľa neho funguje v rámci možností dobre a problémy sú podľa neho dedičstvom.
Prepojenie osôb z FPU a žiadateľov
Problémom je podľa Kornajových slov aj zistený stav pri obsahovej kontrole vyúčtovaní projektov. Tieto podľa neho nie sú ukončené ani pri niektorých projektoch z roku 2017.
„Aké sú riziká? Viete si to predstaviť. Zaniknuté firmy, nedohľadateľní konatelia, a teda nevymožiteľné peniaze štátu. Špeciálnym problémom sú nenájdené spisy,“ vravel riaditeľ FPU. Za prvých päť rokov fungovania fondu je podľa jeho slov neodkontrolovaných viac ako 3 400 vyúčtovaní. Ubezpečil, že pracujú na zlepšení fungovania fondu, digitalizujú systém a archív, u nedohľadateľných spisoch pripravujú ich rekonštrukciu. Na tento stav sa podľa Kornaja treba pýtať jeho predchodcov.
Tých spomenul aj v súvislosti s tretím problémom FPU, ktorým je podľa neho možné prepojenie osôb z FPU a žiadateľov. V tomto smere padlo napríklad meno bývalého riaditeľa SND Mateja Drličku a jedného z bývalých riaditeľov FPU Jozefa Kovalčíka či šéfky Divadelnej Nitry Dariny Károvej a predošlého riaditeľa FPU Róberta Špotáka. „Detaily nechám na vás, investigatívnych novinárov,“ dodal Kornaj.
Kornaj spomenul aj zneužívanie identity fondu
Za problematické označil Kornaj aj zneužívanie identity FPU na sociálnych sieťach. V tomto smere poukázal na platformu FPU slobodne, ktorá podľa neho zneužíva logo fondu.
„Ako riaditeľ FPU garantujem, že to nie je naša stránka, a teda ide o zneužitie loga a mena FPU. Podali sme podnet na spoločnosť META a pripravujeme podanie trestného oznámenia na neznámeho páchateľa,“ avizoval. Informácie na tejto stránke označil za nepravdivé.
Polarizovanie spoločnosti
Predseda Rady FPU Matúš Oľha poukázal na navýšenie prostriedkov pre fond počas mandátu Martiny Šimkovičovej, hoci podľa neho ide o relatívne malú sumu v porovnaní s inými. Okolo fondu sú veľké vášne, čo podľa Oľhu už dlhšie polarizuje spoločnosť.
„Na Slovensku už skoro nič nepatrí Slovákom, máme zahraničné podniky, banky, už len kultúra je naša, nedá sa preniesť, tak sa ju isté sily snažia deformovať alebo vykoreniť. Aj o tom je tento humbuk a spor o FPU,“ vyjadril sa Oľha. Tvrdí, že niektoré subjekty si fond počas jeho existencie priam anektovali, a úsilie FPU a jeho rady odstrihnúť ich od prostriedkov fondu sa stretáva s nevôľou. Veľa hlavných poberateľov peňazí z fondu podľa neho patrí k združeniu Anténa – sieť pre nezávislú kultúru.
„Zvykli si na to tak, že ak ich nebodaj nedostanú, tak kričia, že likvidujeme kultúru, sme kati slovenskej kultúry a podobne,“ myslí si. Dotknuté subjekty sú podľa Oľhu neraz prepojené s politikmi súčasnej opozície. Ako príklad uviedol košickú Tabačku Kulturfabrik, kde v minulosti pôsobil podpredseda parlamentu z hnutia Progresívne Slovensko Martin Dubéci. „Oni sú aj prepojení medzinárodne na európske štruktúry, tie nadraďujú nad záujem slovenskej kultúry,“ tvrdil šéf FPU.
Samosprávy sa sťažujú na likvidovanie kultúry
Oľha sa dotkol aj toho, že samosprávne kraje sa prostredníctvom Združenia samosprávnych krajov (SK8) sťažujú na likvidovanie kultúry, podľa neho ale majú prostriedky od štátu na podporu kultúrnych inštitúcií v ich pôsobnosti, no neraz podporujú aj nezriaďovanú kultúru.
Najviac podpory z FPU podľa jeho slov získali Banskobystrický, Žilinský a Košický kraj, najmenej podľa neho získali župani, ktorí fond vôbec neatakujú, spomenul Trenčiansky kraj. Kritizoval aj to, čo robí opozícia počas rokovaní Rady FPU. Podmienky v priestoroch FPU sú podľa neho stiesnené, pripomenul aj protesty, ktoré sa v minulosti konali pred jeho sídlom.
„Prechádzali sme kordónom protestujúcich. Od tejto praxe sme chceli upustiť tak, že sme schválili uznesenie a naše rokovania, tá časť, ktorá je verejná, sú streamované,“ uviedol.
Trestné oznámenia zvážia
Na margo novinárskych otázkach ohľadom podozrení o zneužívaní podpory ministerka Šimkovičová uviedla, že nepovažuje za riešenie okamžité podávanie trestných oznámení. Avizovala, že zvážia všetky okolnosti a poradia sa s právnikmi.
„Dostali tú výzvu investigatívni novinári, aby sami začali pátrať po týchto záležitostiach, keďže je tu evidentné čerpanie verejných financií na nejaké súkromné projekty, o ktorých nič nevieme a nemáme ani kontrolný mechanizmus na to, ako získať tieto financie späť, keďže tieto spoločnosti už ani neexistujú,“ povedala. Dodala, že trestné oznámenia zvážia a v prípade potreby ich podajú.
Platforma Otvorená Kultúra! a FPU slobodne hovoria o hlbokej kríze vo Fonde na podporu umenia, ukazuje to ich odpočet. Iniciatívy krátko pred tlačovou konferenciou ministerstva a vedenia FPU poukázali na rozsiahle meškanie rozhodnutí aj vyhlasovania výziev, personálny chaos, pochybné rozhodovanie o grantoch a strate nezávislosti fondu, ktoré podľa nich nastali od augusta 2024, keď do platnosti vstúpila novela zákona o fonde.
Viac k témam: FPU Fond na podporu umenia, Ministerka kultúry SR, Opozícia
Zdroj: SITA.sk – Máme v rukách fakty, Fond na podporu umenia podľa ministerky Šimkovičovej funguje © SITA Všetky práva vyhradené.
