Vyjadrenia amerického prezidenta Donald Trump o „dominancii“ Spojených štátov na západnej pologuli vyvolali v Latinskej Amerike ostré reakcie. Najvýraznejšie sa ozvala mexická prezidentka Claudia Sheinbaum, ktorá v pondelok zdôraznila, že americký svetadiel „nepatrí žiadnej veľmoci“ a odmietla interpretácie, ktoré by legitimizovali návrat k politike sfér vplyvu. Jej slová zazneli v čase zvýšeného napätia po americkej vojenskej operácii vo Venezuele a následných vyhláseniach Bieleho domu.
Trump označil zásah proti venezuelskému lídrovi Nicolás Maduro za modernú aktualizáciu Monroeovej doktríny, historického konceptu formulovaného v roku 1823 prezidentom James Monroe. Podľa tejto doktríny nemali európske mocnosti zasahovať do záležitostí nezávislých štátov na americkom kontinente; Spojené štáty si vyhradili právo považovať takéto zásahy za ohrozenie svojej bezpečnosti. Trump však v posledných dňoch hovoril o tom, že Spojené štáty túto logiku „výrazne presiahli“ a že „americká dominancia na západnej pologuli už nebude spochybňovaná“.
Sheinbaumová na tieto výroky reagovala jasným odmietnutím. Podľa nej Amerika „nepatrí žiadnej doktríne ani žiadnej veľmoci“ a kontinent je priestorom suverénnych národov, ktoré majú právo rozhodovať o vlastnej budúcnosti bez vonkajšieho diktátu. Jej postoj odráža širšie obavy v regióne, že Washington sa po období relatívnej zdržanlivosti vracia k intervencionistickému jazyku a praxi.
Kritici v Latinskej Amerike poukazujú na to, že odvolávanie sa na Monroeovu doktrínu v 21. storočí ignoruje zmenenú medzinárodnú realitu aj skúsenosti regiónu s minulými zásahmi. Pre mnohé vlády je citlivé najmä to, že Trump po operácii vo Venezuele naznačil, že podobne tvrdý prístup by mohol uplatniť aj voči ďalším ľavicovým administratívam, vrátane Kuby, Kolumbie a samotného Mexika. V prípade Mexika konkrétne zdôraznil potrebu „urobiť viac“ v boji proti obchodovaniu s drogami.
Zástancovia tvrdého postupu v USA argumentujú bezpečnostnými hrozbami, najmä pašovaním narkotík a regionálnou nestabilitou. Oponenti však varujú, že rétorika dominancie môže oslabiť spoluprácu, posilniť antiamerické nálady a podkopať multilaterálne riešenia, ktoré sú pre riešenie transnacionálnych problémov kľúčové.
Vyhlásenia mexickej prezidentky tak zapadajú do širšej debaty o tom, či sa Spojené štáty vracajú k unilateralizmu, alebo dokážu presadiť svoje záujmy v partnerstve so susedmi. Odpoveď na túto otázku bude formovať politické vzťahy na americkom kontinente v nasledujúcich rokoch.
Všimli ste si nejaké chyby? Máte nejakú výhradu? Napíšte nám!