Pred prvostupňovým súdom v Bruseli sa v stredu začína právny spor, ktorý môže zásadne ovplyvniť budúce zmluvné vzťahy medzi štátmi a nadnárodnými farmaceutickými spoločnosťami. Americká farmaceutická skupina Pfizer žaluje Poľsko o náhradu škody vo výške približne 1,34 miliardy eur za 60 miliónov dávok vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ktoré Varšava v apríli 2022 odmietla prevziať. Spor, ktorý sa odohráva na pôde Brusel, má nielen finančný, ale aj precedenčný rozmer.
Korene konfliktu siahajú do obdobia pandémie, keď Európska únia v mene členských štátov uzatvárala rozsiahle zmluvy na dodávky vakcín v bezprecedentnom časovom a politickom tlaku. Poľsko v apríli 2022 oznámilo, že ďalšie dodávky od spoločnosti Pfizer odmieta, pričom argumentovalo výrazným nadbytkom vakcín a rizikom ich nevyužitia pred uplynutím exspiračných lehôt. Podľa Varšavy by pokračovanie v odberoch predstavovalo nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami.
Zmluvné záväzky verzus mimoriadne okolnosti
Pfizer však tvrdí, že Poľsko porušilo záväzky vyplývajúce zo zmluvy uzavretej počas pandémie, a požaduje zaplatenie 5,65 miliardy zlotých. Spoločnosť zastáva názor, že samotné rozhodnutie o neodobratí dohodnutého množstva vakcín zakladá nárok na finančnú kompenzáciu bez ohľadu na to, či boli dávky fyzicky dodané.
Poľská strana naopak namieta, že časť vakcín ani nebola vyrobená, a preto nemohla vzniknúť škoda v uvádzanej výške. Argumentuje tiež tým, že zmluvy vznikali v mimoriadnych podmienkach globálnej zdravotnej krízy, ktoré si vyžadujú flexibilný výklad zmluvných povinností.
Dôkazné bremeno na strane žalobcu
Podľa odborníkov bude kľúčovou otázkou dôkazné bremeno. Právnik Robert Grzeszczak z Varšavskej univerzity pre denník Rzeczpospolita uviedol, že v takýchto sporoch musí žalobca preukázať nielen porušenie zmluvy, ale aj skutočný rozsah vzniknutej škody. To je podľa neho obzvlášť náročné v prípade kontraktov uzavretých počas pandémie, keď sa situácia na trhu aj potreby štátov menili v krátkom čase.
Súd bude musieť posúdiť, do akej miery možno zohľadniť výnimočné okolnosti pandémie a či zmluvné klauzuly umožňovali jednostranné obmedzenie odberov. Výsledok sporu môže mať dosah ďaleko za hranice Poľska.
Širšie dôsledky pre štáty aj firmy
Prípad sledujú s veľkým záujmom aj iné európske krajiny, ktoré v rovnakom období uzatvárali podobné dohody s výrobcami vakcín. Rozhodnutie bruselského súdu môže ovplyvniť budúce rokovania o verejných zákazkách, najmä v krízových situáciách, kde sa stretáva politický tlak s obchodnými záujmami.
Podľa Grzeszczaka existuje vysoká pravdepodobnosť, že spor sa skončí mimosúdnou dohodou. „Finančné nároky sú mimoriadne vysoké a právna neistota značná. Pre obe strany môže byť kompromis výhodnejší než zdĺhavý a nepredvídateľný proces,“ uviedol.
Analytické zhrnutie
Spor medzi Poľskom a Pfizerom predstavuje jeden z najvýznamnejších právnych dozvukov pandémie COVID-19. Ukazuje, ako sa rozhodnutia prijímané v krízových podmienkach môžu po rokoch stať predmetom tvrdých právnych sporov. Bez ohľadu na verdikt bude prípad slúžiť ako dôležité ponaučenie pre vlády aj korporácie o rizikách dlhodobých záväzkov v časoch neistoty.
