BERLÍN – Nemecká strana Die Linke presadzuje plán, ktorý môže zásadne zmeniť vlastníctvo bytov v hlavnom meste. Berlín by mohol prevziať približne 160-tisíc bytov od veľkých súkromných spoločností, pričom odškodnenie vlastníkov sa odhaduje až na 16 miliárd eur. Predsedníčka strany Ines Schwerdtnerová navrhuje financovanie prostredníctvom úverov splácaných z nájomného. Kritici však upozorňujú, že plán môže skončiť vyššími nákladmi pre samotných nájomníkov.
Diskusia sa vyostrila po zverejnení výsledkov predbežných koaličných rokovaní medzi SPD, Zelenými a Die Linke v Berlíne.
Podľa nemeckého denníka Bild sa Schwerdtnerová k financovaniu vyvlastnenia vyjadrila 19. októbra 2026. Jej predstava počíta s tým, že mesto získa rozsiahly bytový fond a náklady na prevzatie nehnuteľností bude postupne uhrádzať z príjmov od nájomníkov.
Nie je však potvrdené, že by nájomné muselo automaticky vzrásť. Práve táto otázka predstavuje jeden z najväčších sporov medzi podporovateľmi a kritikmi návrhu.
Berlín chce prevziať byty veľkých realitných spoločností
Podstatou návrhu je prevod časti súkromného bytového fondu do spoločenského alebo verejného vlastníctva.
Podľa informácií z koaličných rokovaní sa opatrenie má týkať veľkých spoločností vlastniacich viac ako 10-tisíc bytov.
Politické strany SPD, Zelení a Die Linke sa v predbežnom rokovacom dokumente z 19. októbra zhodli na zámere uskutočniť takúto zmenu vlastníctva.
To však ešte neznamená, že vyvlastnenie bolo právne schválené alebo že sa už začalo.
Prípadné uskutočnenie zámeru si vyžiada ďalšie politické, finančné a právne rozhodnutia.
Téma dostupnosti bývania zohrala významnú úlohu aj pri nedávnych berlínskych voľbách. Aktualizovane.sk už informovalo o tom, ako Die Linke získala v Berlíne 25,7 percenta hlasov a presadila sa s témou drahého bývania.
Odkiaľ chce ľavica získať 16 miliárd eur?
Najväčšou otázkou zostáva financovanie celej operácie.
Podľa predstavy Schwerdtnerovej by mesto nemuselo vyplatiť vlastníkom bytových spoločností odškodnenie priamo z bežného rozpočtu.
Potrebné peniaze by získalo prostredníctvom úverov.
Tie by sa následne splácali z príjmov, ktoré by nový verejný vlastník získaval z prenájmu bytov.
Schwerdtnerová označuje tento mechanizmus za rozpočtovo neutrálny. Tvrdí, že miliardové záväzky by sa mali dať splácať bez dramatického zvyšovania nájomného.
Takýto výsledok však nie je zaručený.
Závisel by od ceny prevzatých bytov, úrokových sadzieb, prevádzkových nákladov a skutočných príjmov z nájomného.
Nájomné by podľa jedného prepočtu mohlo vzrásť až na 11,60 eura
Denník Bild upozornil na analýzu magazínu Cicero, podľa ktorej môžu náklady na úvery výrazne skomplikovať financovanie.
V modeli so 16-miliardovým úverom a štvorpercentnou ročnou úrokovou sadzbou by samotné úroky predstavovali približne 640 miliónov eur ročne.
Pri päťpercentnom úroku by sa zvýšili na 800 miliónov eur ročne.
Do týchto súm pritom nie sú započítané náklady na správu bytov, opravy či modernizáciu budov.
Podľa prepočtu citovaného Bildom by pri uvedených predpokladoch mohlo byť potrebné zvýšiť priemerné základné nájomné približne z ôsmich eur na 10,40 až 11,60 eura za štvorcový meter.
Ide však o modelový výpočet, nie o oznámené zvýšenie nájomného. Skutočný vývoj by závisel od konečných podmienok financovania aj od prípadných zákonných obmedzení rastu cien.
Schwerdtnerová tvrdí, že existuje aj lacnejší model
Predsedníčka Die Linke argumentuje odlišným ekonomickým posúdením.
Odvoláva sa na štúdiu spojenú s nadáciou Hans-Böckler-Stiftung, ktorá pracuje s nákladmi približne 13,5 miliardy eur pri prevzatí približne 210-tisíc bytov.
Podľa tejto analýzy by financovanie mohlo byť nastavené tak, aby nepredstavovalo dodatočnú záťaž pre bežný rozpočet Berlína.
Splácanie úverov vrátane úrokov by však trvalo približne 40 rokov.
Rozdiely medzi jednotlivými modelmi sú zásadné.
Každá štúdia vychádza z odlišných predpokladov o počte bytov, výške odškodnenia a financovaní.
Preto nemožno spoľahlivo tvrdiť, že plán bude pre nájomníkov finančne výhodný alebo nevýhodný, kým nebudú známe záväzné podmienky.
Za rovnaké peniaze by podľa kritikov mohli postaviť tisíce nových bytov
Odporcovia vyvlastnenia upozorňujú na ďalšiu otázku: prevzatím už existujúcich nehnuteľností sa počet dostupných bytov v meste automaticky nezvýši.
Združenie bytových spoločností Berlin-Brandenburg podľa Bildu odhaduje, že za 16 miliárd eur by bolo možné na verejných pozemkoch postaviť približne 78-tisíc nových bytov.
Tento odhad vychádza z predpokladaných stavebných nákladov a nezahŕňa všetky možné výdavky jednotlivých projektov.
Podporovatelia verejného vlastníctva naopak tvrdia, že zmyslom prevzatia bytov nie je iba výstavba, ale najmä možnosť dlhodobo ovplyvňovať nájomné a obmedziť tlak súkromných vlastníkov na zvyšovanie cien.
Schwerdtnerová už v auguste verejne obhajovala súbežnú výstavbu sociálnych bytov aj prevzatie veľkých súkromných bytových portfólií.
Môže Berlín vôbec vyvlastniť súkromné bytové spoločnosti?
Nemecký právny poriadok za určitých podmienok umožňuje zásahy do vlastníckych práv, vyžaduje však zákonný základ a riešenie odškodnenia.
Pri plánovanom spoločenskom vlastníctve rozsiahleho bytového fondu zostáva sporná najmä primeraná výška kompenzácie.
Schwerdtnerová zastáva názor, že mesto nemusí automaticky zaplatiť plnú trhovú hodnotu nehnuteľností.
Kritici takéhoto prístupu upozorňujú, že vlastníci by mohli napadnúť prijaté opatrenia na súdoch.
Aj samotná predsedníčka Die Linke pripúšťa, že konečné rozhodnutie o právnych sporoch bude patriť justícii.
Nie je preto isté, koľko by celé prevzatie bytového fondu napokon stálo.
Spor o byty môže rozhodnúť o politike Berlína
Berlínska bytová politika sa po septembrových voľbách stala jednou z hlavných tém rokovaní o novom vedení mesta.
Zatiaľ čo Die Linke presadzuje rozsiahle vlastnícke zmeny, ďalšie strany musia posúdiť ich finančné a právne dôsledky.
Rozhodujúce bude, či sa koaliční partneri dokážu dohodnúť na konkrétnom zákone, spôsobe financovania a ochrane nájomníkov.
Výsledok rokovaní bude dôležitý aj pre širšiu nemeckú politiku. Aktualizovane.sk sa v súvislosti s Berlínom venovalo aj spoločným politickým prioritám kancelára Friedricha Merza a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
Zaplatia teda vyvlastnenie samotní nájomníci?
Podľa predstaveného modelu majú byť príjmy z nájomného dôležitým zdrojom splácania úverov na odškodnenie vlastníkov.
V tomto zmysle by nájomníci prostredníctvom pravidelných platieb prispievali na financovanie celého systému.
To však neznamená, že by už bolo rozhodnuté o osobitnom poplatku alebo povinnom zvýšení nájomného.
Kľúčový rozdiel spočíva medzi využitím existujúcich príjmov z nájmov a potrebou tieto príjmy zvýšiť.
Práve odpoveď na túto otázku rozhodne, či bude plán skutočne predstavovať cenovú úľavu pre obyvateľov Berlína, alebo prinesie nové finančné riziká.
Zdroj: Bild, Cicero, B.Z., vyjadrenia Ines Schwerdtnerovej. Foto: AI ilustrované
ČÍTAJTE AJ
Die Linke ovládla Berlín. Starý výrok o „strieľaní bohatých“ sa opäť vracia
