Odpor proti veterným parkom na Slovensku silnie. Do kampane vstúpili politici aj občianski aktivisti
SLOVENSKO – Plány štátu vytvoriť akceleračné zóny pre veternú energetiku vyvolali počas leta výrazný odpor časti obyvateľov, samospráv, aktivistov aj politikov. Do verejnej kampane proti veterným elektrárňam sa zapojili Daniel Máčovský, Zoroslav Kollár, Štefan Harabin, Miroslav Suja, Daniel Bombic či Peter Kotlár. Spor sprevádzajú petície, verejné zhromaždenia aj búrlivé prerokovania. Dôležitý fakt však zostáva: samotná akceleračná zóna ešte neznamená povolenie konkrétneho veterného parku.
Jednou z najviditeľnejších tvárí odporu sa stal Daniel Máčovský, ktorý rozbehol iniciatívu Za pravdu o veterných parkoch.
Proti plánom štátu vystupuje prostredníctvom sociálnych sietí, verejných zhromaždení, petícií a v auguste vyhlásil aj protestnú hladovku.
Jeho aktivity postupne získali podporu ďalších verejne známych osobností.
Proti veterným elektrárňam vystupujú Harabin, Suja aj Kollár
Výhrady voči veterným parkom verejne prezentuje bývalý predseda Najvyššieho súdu a exminister spravodlivosti Štefan Harabin, bývalý poslanec Miroslav Suja, podnikateľ a politik Zoroslav Kollár či splnomocnenec vlády Peter Kotlár.
Tému intenzívne komunikuje aj Daniel Bombic.
Jednotliví odporcovia používajú rozdielne argumenty. Objavujú sa obavy z vplyvu na krajinný ráz, hluku, zásahu do prírody, vplyvu na vtáctvo či z toho, ako blízko by turbíny mohli stáť pri obciach.
Časť týchto obáv je legitímnou súčasťou povoľovania veterných projektov. Slovenské pravidlá preto počítajú napríklad s minimálnymi vzdialenosťami od obývaných objektov, limitmi hluku a vylúčením viacerých chránených území.
Na druhej strane sa vo verejnej diskusii objavili aj tvrdenia o zdravotných následkoch, pri ktorých odborníci upozorňujú na nedostatok vedeckých dôkazov.
Akceleračná zóna automaticky neznamená veterný park
Práve toto patrí medzi najdôležitejšie vysvetlenia celej diskusie.
Akceleračné zóny majú označovať územia, ktoré štát z hľadiska veternosti, ochrany prírody, elektrických sietí a ďalších podmienok považuje za potenciálne vhodné pre veternú energetiku.
Ich vytvorenie samo osebe neznamená rozhodnutie postaviť konkrétne turbíny.
Ministerstvo hospodárstva navyše zdôraznilo, že stanovisko samosprávy má mať pri budúcom povoľovaní záväznú úlohu.
Po environmentálnom posudzovaní sa pôvodný rozsah výrazne zúžil a v hre zostala pilotná oblasť na východe Slovenska. Aktualizovane.sk už podrobne vysvetlilo, čo má znamenať akceleračná zóna pri Michalovciach a v akej fáze je celý proces.
Odpor existuje aj priamo vo vláde
Debata pritom nie je jednoduchým konfliktom medzi vládou a jej odporcami.
K veternej energetike sa skepticky stavajú aj predstavitelia súčasnej koalície.
Premiér Robert Fico otvorene vyhlásil, že nechce, aby Slovensko kopírovalo rozsiahlu výstavbu veterných turbín známu napríklad z Rakúska. Budúcnosť slovenskej energetiky vidí predovšetkým v jadre a vodných elektrárňach.
Aktualizovane.sk už informovalo, že Fico odmieta rozsiahle veterné parky a rastúcu spotrebu elektriny chce vláda pokrývať najmä jadrom a vodnými zdrojmi.
Ešte tvrdší postoj zaujala SNS. Strana odmieta aj jedinú zostávajúcu akceleračnú zónu a tvrdí, že veterné elektrárne na Slovensku nie sú potrebné.
Verejné prerokovania sprevádzali silné emócie
Napätie bolo viditeľné najmä počas verejných prerokovaní.
Prvé stretnutie v Bratislave sa nepodarilo dokončiť a následné júlové prerokovanie v Inchebe prilákalo približne tisíc ľudí.
Diskusiu sprevádzali hlasné protesty, skandovanie aj ostré výmeny názorov.
Na Zemplíne následne vznikol ďalší odpor samospráv a občanov, ktorí upozorňujú, že chcú mať pri rozhodovaní o budúcnosti svojho územia podstatne silnejšie slovo.
Rozhodovať by mali fakty aj obyvatelia dotknutých regiónov
Diskusia o veterných elektrárňach sa dnes často pohybuje medzi dvoma extrémami.
Na jednej strane zaznieva, že vietor je nevyhnutnou súčasťou budúcej energetiky. Na druhej strane požiadavky na úplný zákaz nových veterných turbín.
Vecná diskusia by mala brať do úvahy energetickú potrebu Slovenska, cenu elektriny, bezpečnosť siete, ochranu prírody, hluk, krajinný ráz aj postoj ľudí, ktorí v dotknutých oblastiach žijú.
Slovensko dnes vyrába významnú časť elektriny z jadra a disponuje aj silným hydroenergetickým sektorom. Zároveň sa však očakáva rast spotreby pre priemysel, elektromobilitu či dátové centrá.
O tom, aké miesto v tomto mixe napokon dostane vietor, ešte definitívne rozhodnuté nie je.
Jedno je však už teraz zrejmé: bez dôvery miestnych obyvateľov a otvorenej diskusie bude presadzovanie akéhokoľvek veľkého veterného projektu na Slovensku mimoriadne komplikované.
