5.5.2021 (Webnoviny.sk) – V rámci zavedenia hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov navrhne hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) umožniť súkromným osobám podať žalobu v mene štátu.
Ako ďalej na sociálnej sieti napísal poslanec parlamentu a bývalý policajt Lukáš Kyselica, idea návrhu vychádza z anglo-amerického konceptu žaloby „qui tam“ (taktiež známej ako „popular action“, respektíve „actio popularis).
V mene štátu by konala Generálna prokuratúra
Tú je podľa neho možné využiť v prípade, keď štátu zjavne vznikla škoda, avšak táto skutočnosť nie je adekvátne prešetrená a z politického hľadiska je takpovediac „zametená pod koberec“.
„Je nevyhnutné vytvoriť právne nástroje, ktoré umožnia uvedomelým a angažovaným členom občianskej spoločnosti zastúpiť štát v situáciách, keď zlyháva pri výkone svojich primárnych funkcií,“ uviedol Kyselica.
Orgánom konajúcim v mene štátu by podľa neho bola Generálna prokuratúra SR a jej podriadené zložky, ale aj aktívne legitimovaný občan, označený ako tretia osoba, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti.
Štát má právo na náhradu škody
„Štát je jediným subjektom, ktorý má právo na náhradu škody, a to aj v tom prípade, keď ju vymáha tretia osoba,“ skonštatoval poslanec. Ak by podľa neho súkromný žalobca inicioval podanie na súd voči konaniu verejného funkcionára, začne plynúť 60 dňová lehota, počas ktorej je príslušný orgán povinný v mene štátu rozhodnúť, či štát vstúpi do konania.
„Ak štát vstúpi do konania, stáva sa ‚primárnym‘ účastníkom, ktorý plne disponuje procesnými právami. Súkromný žalobca sa dostáva do pozície vedľajšieho účastníka,“ vysvetlil Kyselica s tým, že ak je v konaní uznaný nárok štátu, pôvodný žalobca (relator) získava podielovú odmenu vo výške 30 percent zo sumy priznanej v rozhodnutí súdu.
Štát by mohol nahliadať do spisu
Už pri začatí konania by subjekt, ktorý spôsobil škodu na základe právoplatného rozhodnutia kompetentného orgánu, napríklad Úradu pre verejné obstarávanie, bol podľa Kyselicu povinný uhradiť paušálnu pokutu, odstupňovanú napríklad podľa hodnoty zákazky.
Kyselica ďalej uvádza, že ak sa štát rozhodne nevstúpiť do konania, súkromný žalobca ostáva jediným účastníkom, pričom štát stále môže vykonávať niektoré procesné úkony, napríklad nahliadať do spisu.
Pôvodný žalobca získa vyššiu odmenu
„Podstatné však je, že konanie je stále vedené v mene štátu, to znamená súd rozhoduje o priznaní nároku štátu. Ak je v takomto konaní uznaný nárok štátu, pôvodný žaloba (relator) získava vyššiu odmenu, než je to v situácii, keď do konania štát formálne vstúpil,“ zdôraznil koaličný poslanec.
Okrem verejných funkcionárov definovaných v zákone a osôb oprávnených nakladať so štátnym majetkom by podľa poslanca v rámci nového zákona bola ako verejný funkcionár definovaná napríklad aj osoba poskytujúca odborný podklad dôležitý pre rozhodnutie verejného funkcionára.
Súčasťou bude aj možnosť vyvinenia
„Zákon myslí aj na prípady, keď úkon vykonalo viacero osôb spoločne, kedy zodpovedajú za škodu spôsobenú štátu spoločne a nerozdielne, prípadne, ak vykonal úkon kolektívny orgán, ktorého členom je verejný funkcionár, zodpovedá za škodu spôsobenú štátu len v prípade, ak ako člen tohto orgánu vyjadril s týmto úkonom súhlas,“ uviedol Kyselica s tým, že zodpovednosť by mala byť vyvodzovaná pri úmyselnom konaní, ale aj v právnom režime zavinenia na úrovni hrubej nedbanlivosti.
Poslanec dodal, že zákon má zahŕňať aj možnosť vyvinenia, ktorá je v tomto prípade podmienená preukázaním toho, že verejný činiteľ nemohol objektívne konať iným spôsobom.
Viac k témam: hmotná zodpovednosť, žaloba
Zdroj: Webnoviny.sk – OĽaNO chce umožniť súkromným osobám podať žalobu v mene štátu, tvrdí poslanec Kyselica © SITA Všetky práva vyhradené.
