Oslavy končiaceho a prichádzajúceho roku sa v stredoveku považovali za pohanský zvyk, tradície sa však udržali dlho
31.12.2024 (SITA.sk) – Posledný decembrový deň nesie meno po pápežovi Silvestrovi I., ktorý zomrel 31. decembra v roku 335. Počas jeho pontifikátu sa skončilo prenasledovania kresťanov a začal sa zlatý vek cirkvi.
Silvester sa stal jedným z prvých uctievaných svätých a jeho kult sa rozšíril do celej Európy. Silvester bol patrónom domáceho zvieratstva a dobrej úrody a býval zobrazovaný v pápežskom ornáte, s knihou, mušľou alebo býkom.
Považovali sa za pohanský zvyk
Oslavy končiaceho a prichádzajúceho roku sa v stredoveku považovali za pohanský zvyk, a preto ich v roku 567 zakázali. V predkresťanských časoch bol ročný cyklus spojený s rovnodennosťou a slnovratom.
Starí Slovania napríklad Nový rok slávili 25. decembra počas zimného slnovratu a tento zvyk sa udržal ešte dlho po príchode kresťanských misionárov. Medzi ľudom sa na našom území 1. január ako začiatok nového roka výraznejšie rozšíril až v 15. a 16. storočí.
Ešte v druhej polovici minulého storočia sa v niektorých regiónoch Slovenska udržiavali rôzne zvyky a tradície, ktoré však postupne zanikli. Napríklad zvyk ometačiek. Ometačky boli chudobné ženy, ktoré chodili pred koncom roka symbolicky vymetať platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli. Smeti sa zvykli zametať do kúta miestnosti, nie von, aby sa niekto „nevymietol“ z domu a nezomrel.
Nesmela sa prať ani vešať bielizeň
Tradovalo sa aj obradné umývanie a preobliekanie do čistých šiat. V domácnostiach sa napríklad nesmelo prať ani vešať bielizeň, pretože ten, kto by ju vešal, by mohol ťažko zomierať alebo obesiť sa. Poslednému dňu v roku sa hovorievalo aj „babí deň“.
Na Silvestra chodili po dedine takzvané baby, dvaja muži prestrojení za ženy. Jeden so slameným vencom a zvoncom, druhý v kožuchu, na ktorom mal sukňu zo slamy, prepásanú povrieslom. Ženy mali za úlohu túto slamu trhať a vkladať sliepkam do kurína, aby aj v budúcom roku dobre znášali vajíčka.
Silvestrovskej noci a príchodu Nového roku sa pripisovala zvláštna moc. Verilo sa, že čo sa v tú noc bude snívať, to sa aj splní. Tradície sa líšili podľa jednotlivých regiónov a odzrkadľovali vtedajší život aj dobu. Veselice sa na Silvestra začali konať až po 2. svetovej vojne, pretože dovtedy boli zábavy zakázané až do Troch kráľov.
Používanie gregoriánskeho kalendára
V súčasnosti sa väčšina krajín sveta vrátane Slovenska riadi gregoriánskym kalendárom, ktorý je aj celosvetovo používaným systémom merania času.
Príchod nového roka však napriek tomu zostáva úzko spojený s kresťanským svetom, pretože tento kalendár zaviedol v roku 1583 pápež Gregor XIII., aby korigoval nepresnosti prestupných rokov predtým používaného juliánskeho kalendára. Juliánskym kalendárom sa doteraz riadi napríklad pravoslávna cirkev a Nový rok v ňom pripadá na 14. januára.
Mnohé krajiny sveta popri oficiálnom používaní západného gregoriánskeho kalendára naďalej používajú aj svoje tradičné kalendáre a letopočty.
Viac k témam: Nový rok, Oslavy, Silvester, Zvyky
Zdroj: SITA.sk – Oslavy končiaceho a prichádzajúceho roku sa v stredoveku považovali za pohanský zvyk, tradície sa však udržali dlho © SITA Všetky práva vyhradené.
