Poľská ústavná kríza sa prehlbuje. Najvyšší súd odmietol posudzovať sťažnosti predsedu Ústavného tribunálu Bogdana Święczkowského a jeho zástupcu Bartłomieja Sochańského, ktorí napadli rozhodnutie o pozastavení výkonu svojich funkcií. Podľa Najvyššieho súdu nemá príslušná komora právomoc rozhodovať o sudcoch Ústavného tribunálu. Sťažnosti preto postúpil samotnej inštitúcii, ktorej vedenie je však predmetom politického a právneho sporu.
Najvyšší súd odmietol právomoc rozhodovať
Komora pre profesijnú zodpovednosť poľského Najvyššieho súdu v piatok 6. novembra zamietla sťažnosti Święczkowského a Sochańského. Obaja sa odvolali proti rozhodnutiam, ktorými im bolo pozastavené vykonávanie sudcovských povinností.
Sudca Zbigniew Korzeniowski vysvetlil, že právomoci komory sa nevzťahujú na sudcov Ústavného tribunálu. O ich sťažnostiach by preto mal rozhodovať samotný tribunál.
Rozhodnutie však situáciu výrazne neupokojilo. Práve Ústavný tribunál sa totiž nachádza v centre konfliktu medzi poľskou vládou, prezidentom a jednotlivými skupinami sudcov. Strany sporu sa nezhodujú ani na tom, kto má právo inštitúciu viesť.
Najvyšší súd tak odmietol vstúpiť do sporu, ktorý sa týka právomocí a postavenia najvyšších súdnych orgánov v krajine.
Vedenie tribunálu pozastavila sudkyňa Korwinová-Piotrowská
Pozastavenie výkonu funkcií predsedu a podpredsedu Ústavného tribunálu nariadila 30. októbra sudkyňa Anna Korwinová-Piotrowská. Časť sudcov zvolených súčasnou parlamentnou väčšinou ju považuje za zastupujúcu predsedníčku tribunálu.
Jej rozhodnutie sa týkalo nielen vedenia inštitúcie, ale aj výkonu sudcovských povinností oboch funkcionárov. Opatrenie vyvolalo okamžitý odpor na strane doterajšieho vedenia.
Predsedníčka Komory pre profesijnú zodpovednosť Najvyššieho súdu Maria Szczepaniecová uviedla, že nariadenie Korwinovej-Piotrowskej nemá právne účinky. Samotná sudkyňa naopak tvrdí, že Najvyšší súd nemá právomoc zasahovať do fungovania Ústavného tribunálu.
Spor sa tak netýka iba konkrétneho personálneho rozhodnutia, ale aj otázky, ktorá inštitúcia môže posudzovať zákonnosť jednotlivých krokov.
Minister spravodlivosti vidí v odvolaní uznanie rozhodnutia
Poľský minister spravodlivosti Waldemar Żurek interpretuje podanie sťažností ako určitý druh uznania rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcií.
Podľa neho samotný fakt, že sa Święczkowski a Sochański obrátili na súd so žiadosťou o preskúmanie rozhodnutia, naznačuje, že ho považujú za akt, proti ktorému sa možno brániť opravným prostriedkom.
Żurek argumentuje, že ak by obaja funkcionári považovali rozhodnutie za právne neexistujúce, nemali by sa podľa neho proti nemu odvolávať.
Ide však o interpretáciu ministra spravodlivosti, nie o právoplatné vyriešenie otázky platnosti pôvodného nariadenia.
Spor o Ústavný tribunál rozdeľuje vládu a prezidenta
Konflikt má širšie politické pozadie. Premiér Donald Tusk a jeho vládna koalícia presadzujú zmeny v poľskom súdnictve, ktoré označujú za nápravu problémov vzniknutých počas predchádzajúcej vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS).
Prezident Karol Nawrocki však spochybňuje zákonnosť niektorých krokov vládneho tábora. Odmietol prevziať sľub od viacerých sudcov zvolených parlamentom, čím sa prehĺbil spor o ich právne postavenie a možnosť vykonávať funkciu.
Vládna koalícia považuje zvolenie nových sudcov za legitímny krok parlamentu. Doterajšie vedenie tribunálu a prezident naopak spochybňujú postup, ktorým sa novozvolení sudcovia snažia uplatniť svoje mandáty.
Napätie sa v posledných dňoch prenieslo aj pred budovu Ústavného tribunálu vo Varšave, kde sa konali protesty. Polícia odmietla vypratať priestor pred inštitúciou, pretože zhromaždenie bolo riadne povolené.
Kríza má korene v dlhoročnom spore o nezávislosť súdnictva
Poľsko zápasí s konfliktom o fungovanie justície už od roku 2015. Počas vlády PiS prešli súdny systém a spôsob menovania sudcov rozsiahlymi zmenami. Tie kritizovali domáce organizácie aj európske inštitúcie pre obavy z politického vplyvu na súdnictvo.
Po nástupe Tuskovej vlády v roku 2023 sa začali pokusy o zmenu doterajšieho systému. Ich realizácia však naráža na odpor prezidenta a predstaviteľov inštitúcií, ktorých postavenie je súčasťou dlhodobého sporu.
Aktuálny konflikt tak nie je iba otázkou dvoch pozastavených funkcií. V centre pozornosti je legitimita sudcov, právomoci jednotlivých súdov a hranice medzi výkonnou, zákonodarnou a súdnou mocou.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu spor neuzavrelo
Postúpenie sťažností Ústavnému tribunálu neznamená, že otázka pozastavenia funkcií je definitívne vyriešená. Obaja funkcionári môžu rozhodnutie Najvyššieho súdu ešte napadnúť. V takom prípade by sa ich podaniami mala zaoberať trojčlenná komora.
Zároveň však nie je jasné, ako môže tribunál rozhodnúť o sťažnostiach, keď jeho vlastné vedenie a zloženie sú predmetom sporu.
Poľsko sa tak naďalej nachádza v situácii, keď jednotlivé strany konfliktu spochybňujú právomoci a legitimitu svojich protivníkov. Výsledok môže mať významné dôsledky pre fungovanie ústavných inštitúcií aj dôveru verejnosti v nezávislosť súdnictva.
ČÍTAJTE AJ
- Spor o poľský Ústavný súd eskaluje. Polícia odmietla vypratať priestor pred budovou
- Poľsko čelí ústavnej kríze. Nawrocki zvolal mimoriadne rokovania, spor o súd eskaluje
Udalosť na mape
