Marián Giba uviedol, že prezidentka môže nemenovať vládu, no ocitla by sa tak na veľmi tenkom ľade
27.1.2020 (Webnoviny.sk) – Právomoci hlavy štátu nie sú ohraničené podpismi 76-ich poslancov. Prezident, ktorý by sa rozhodol nemenovať vládu s deklarovanou podporou v parlamente, by sa však pohyboval na veľmi tenkom ľade. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol Marián Giba, vedúci Katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Úradnícka vláda, ktorej vytvorenie prezidentka Zuzana Čaputová v diskusnej relácii TV Markíza Na telo tiež pripustila, je podľa Gibu len politologický pojem. Z hľadiska ústavnosti sa nijak neodlišuje od štandardnej vlády. Obe potrebujú k efektívnemu vládnutiu dôveru parlamentu.
Nevymenovanie vlády
„Podpismi 76-ich poslancov právomoci hlavy štátu určite ohraničené nie sú. Prezident môže odmietnuť vymenovať vládu, no na druhej strane nemôže donútiť parlament, aby vyslovil dôveru inej, ním preferovanej vláde,“ vysvetlil Giba.
Podľa vedúceho katedry treba samotné zostavovanie vlády chápať vo dvoch krokoch, ktorými sú výber premiéra a výber ostatných ministrov. Prezident podľa neho musí brať do úvahy to, že každá vláda, ktorú vymenuje, musí žiadať o dôveru parlament.
Preto by mal vymenovať takého premiéra, ktorého vláda má predpoklad dôveru získať. Ostatných členov vlády už prezident menuje na návrh premiéra. Či tieto nominácie môže odmietať, je podľa neho predmetom dlhodobej právnej polemiky.
„Ústavný súd prezidentovi možnosť odmietnuť ministerskú nomináciu dal. Potom sa parlament pokúsil odňať mu túto možnosť zmenou ústavy, no urobil to tak, že podľa mňa ten výklad neprelomil. Myslím si teda, že odmietnuť môže, ale malo by to byť extrémne zriedkavé a mal by na to mať veľmi pádne a presvedčivé dôvody. Keby odmietal každú tretiu ministerskú nomináciu, fakticky by tým menil ústavou nastavený zodpovednostný vzťah medzi vládou a parlamentom,“ uviedol.
Vyvíjanie tlaku
Giba si myslí, že možnosťou prezidenta je skôr vyvíjať aktivitu či tlak ešte pred utvorením vládnej koalície. A tak ovplyvniť jej budúcu podobu. „No ak je koalícia pevne sformovaná a odhodlaná, odmietnuť vymenovať vládu by pre prezidenta znamenalo ísť na veľmi tenký ľad,“ tvrdí Giba.
Čaputová v relácii Markízy uviedla, že by vymenovala aj vládu, ktorej podpora by sa opierala o hlasy kotlebovcov. Giba to vníma tak, že prezidentka zatiaľ sama hľadá možnosti ako sa vyrovnať so situáciami, ktoré po voľbách na Slovensku ešte nenastali a tentokrát môžu. To, ako prezidentka vníma silu svojho mandátu a do akej miery bude schopná byť aktívnou prezidentkou, sa podľa neho uvidí až neskôr.
„To sa bude dať hodnotiť až podľa skutkov, ktoré vykoná v reálnej situácii. Predvolebné vyjadrenia robené v hypotetickej rovine môžu stratiť na význame pri konkrétnych volebných výsledkoch,“ povedal.
Vyslovenie dôvery
Ústava podľa Gibu nerobí rozdiel medzi úradníckou a štandardnou vládou. Obe musia do 30 dní predložiť svoj program parlamentu a požiadať ho o vyslovenie dôvery. V prípade, že dôveru dostane, vláda vládne. Ak nie, je odvolaná a vládnuť môže nanajvýš v obmedzenom režime, tak ako to predpokladá ústava.
„Úradnícku vládu netvoria politici, ale ľudia z prostredia mimo politiky a bez politických ambícií, ktorí sú na jednotlivé rezorty vyberaní podľa odborného profilu. To môže vyzerať lákavo, ale netreba zabúdať, že všetky podstatnejšie opatrenia vládnej politiky sa realizujú tak, že ich na návrh vlády schváli zákonom parlament. Ak bude chcieť úradnícka vláda niečo podstatnejšie presadiť, bude potrebovať tak či tak podporu parlamentu,“ dodal s tým, že prezident síce môže nechať „žiť“ úradnícku vládu v demisii aj dlhší čas, no bez podpory parlamentu reálne veľa nepresadí. Vysvetlil, že úlohou úradníckej vlády väčšinou býva previesť krajinu prechodným obdobím, často v očakávaní predčasných volieb.
Viac k témam: Univerzita Komenského v Bratislave
Zdroj: Webnoviny.sk – Marián Giba uviedol, že prezidentka môže nemenovať vládu, no ocitla by sa tak na veľmi tenkom ľade © SITA Všetky práva vyhradené.
