28.4.2025 (SITA.sk) – Krvná plazma je dar života a právom sa označuje aj ako tekuté zlato. Len na liečbu jedného pacienta s vrodenou protilátkovou poruchou imunity je potrebných 130 darovaní krvnej plazmy ročne. Na liečbu jedného pacienta s deficitom alfa-1-antitrypsín je to už 900 darovaní a na liečbu jedného pacienta s hemofíliou dokonca až 1200 darovaní krvnej plazmy za rok. „Potreba liekov vyrábaných z krvnej plazmy je dnes veľmi veľká. Ak sa pozrieme na spektrum odborností, ktoré dnes využívajú prípravky vyrábané z krvnej plazmy, najmä protilátky – imunoglobulíny, tak v top trojke sú: hematológovia, neurológovia a my, imunológovia,“ hovorí profesor MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, MBA, Dott.Ric, MHA, prednosta Kliniky detí a dorastu JLF UK a UNM a prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie. Dodáva, že stúpa i počet diagnóz pri ktorých sa zistilo, že protilátky vyrobené z krvnej plazmy sú pre pacientov účinnejšie, bezpečnejšie a majú menej nežiadúcich účinkov ako napríklad kortikoidy, či niektoré imunosupresívne lieky.
Neprekonaný potenciál
V súčasnosti už odborníci rozoznávajú viac ako 550 vrodených porúch imunity. Minimálne polovica z nich je spojená s poruchou tvorby protilátok. Pacientov s týmito ochoreniami ohrozujú ťažké infekcie, nádorové, zápalové, či reumatické ochorenia, ale aj zápaly pľúc, prínosových dutín, či otrava krvi. Práve oni musia celoživotne užívať imunoglobulínové prípravky vyrobené z krvnej plazmy. Vo vysokom dávkovaní sú využívané aj pri pacientoch so získanými ochoreniami, napríklad pri niektorých autoimunitných ochoreniach, či ťažkých poruchách krvotvorby, ale aj pri pacientoch s neurologickými ochoreniami. Z krvnej plazmy sa však vyrába aj albumín, dôležitý v bežnej akútnej medicíne, napríklad u pacientov po ťažkých autonehodách, s popáleninami, či široké spektrum liekov využívajúcich zrážacie faktory alebo niektoré iné bielkoviny, ktoré zasa chýbajú pacientom s niektorými raritnými, geneticky podmienenými ochoreniami, ako je napríklad hereditárny angioedém. Ďalšiu skupinu predstavujú pacienti, ktorí získajú poruchu tvorby protilátok. Ide napríklad o pacientov s rôznymi onkologickými, či hematoonkologickými ochoreniami alebo pacientov po transplantáciách kostnej drene. „Veľa ľudí je na liečbu liekmi vyrobenými z krvnej plazmy úplne odkázaných. Len v Európe trpí niektorým zo zriedkavých ochorení približne 1 milión ľudí. To je dvaapolkrát viac ako počet pacientov s rakovinou prsníka. U pacientov so zriedkavými ochoreniami často nie je možné úplne uzdravenie. Aby bolo zaistené ich prežitie a kvalita života, je nevyhnutná priebežná liečba,“ potvrdzuje Pavel Kovář, medicínsky riaditeľ v spoločnosti Takeda, ktorá je globálnym lídrom v spracovaní krvnej plazmy.
Krvná plazma od zdravých darcov nemá umelú náhradu
Význam liekov vyrobených z krvnej plazmy preto rastie spolu s počtom pacientov odkázaných na dobrovoľných darcov plazmy. „A aj keď veda a medicína postúpili a mnohé zložky z krvnej plazmy vieme pripraviť napríklad metódami molekulárneho inžinierstva, stále platí, že napríklad imunoglobulíny, čiže protilátky, ktoré sú pre pacientov s poruchami protilátkovej imunity nenahraditeľné, nevieme vyrobiť synteticky a vieme ich získať len z krvnej plazmy od dobrovoľných darcov. Existuje množstvo situácií, kedy ich nie je možné nahradiť žiadnymi inými liekmi, antibiotikami či inými liečebnými postupmi. Akákoľvek nedostupnosť liekov z krvnej plazmy preto priamo ohrozuje našich pacientov na živote,“ upozorňuje na význam darcovstva krvnej plazmy profesor Miloš Jeseňák.
Ako dlho trvá výroba liekov z krvnej plazmy
Slovenskí pacienti sa liečia najmä vďaka darcom v zahraničí
V porovnaní so susedným Českom, či Maďarskom má Slovensko nízku výťažnosť krvnej plazmy. Počet darcov ani zďaleka nestúpa tak rýchlo ako stúpa potreba liekov vyrobených z krvnej plazmy. A aj samotná výroba liekov z krvnej plazmy nie je jednoduchá. Cesta od darovania krvnej plazmy až po jej použitie môže trvať až 12 mesiacov. „V rámci odberov plazmy máme veľké rezervy. Mali by sme pridať aj v tejto oblasti a nájsť spôsoby ako ľudí motivovať k darovaniu krvnej plazmy. Vo všeobecnosti platí, že čím máme menej darcov plazmy, tým väčší problém vzniká vo výrobe potrebných liekov. Pre menšie trhy, ako je napríklad Slovensko, tak môžu vznikať problémy s dostupnosťou týchto potrebných liekov, ako sa to ukázalo v priebehu pandémie Covid 19,“ uzatvára profesor Miloš Jeseňák.
C-ANPROM/SK/IG/0002
Informačný servis
Viac k témam: Krvná plazma, PR
Zdroj: SITA.sk – Pacienti odkázaní na lieky vyrobené z krvnej plazmy pribúdajú rýchlejšie ako počet darcov © SITA Všetky práva vyhradené.
