Paríž vyšetruje zmiznutie tisíc ton uránu v Nigeri, podozrenia smerujú k Rusku
Parížska prokuratúra otvorila vyšetrovanie pre podozrenie z organizovanej krádeže strategickej suroviny po tom, ako z nigerských ložísk v oblasti Arlit zmizlo približne tisíc ton uránu v odhadovanej hodnote 160 miliónov eur. Prípad má výrazný geopolitický rozmer: vyšetrovatelia pripúšťajú, že náklad mohol byť určený pre Rusko, čo by naznačovalo presah do sféry vplyvu cudzích mocností.
Ložiská v Arlite do tohtoročného júna spravovala francúzska skupina Orano, významný hráč v globálnom jadrovom palivovom cykle. Následne boli znárodnené nigerskou vojenskou juntou, ktorá sa dostala k moci po prevrate v roku 2023. Vyšetrovanie sa podľa informácií portálu France Info začalo už v auguste a vedie ho parížska prokuratúra pre podozrenie z organizovanej trestnej činnosti slúžiacej záujmom cudzej mocnosti.
Pre citlivosť prípadu sa do vyšetrovania zapojilo aj Generálne riaditeľstvo pre vnútornú bezpečnosť (DGSI), ktoré sa zameriava na ochranu strategických záujmov Francúzska a na riziká zahraničného zasahovania. Podľa dostupných informácií bol urán po prevoze kamiónmi pod ochranou armády uskladnený v hlavnom meste Niamey, odkiaľ by mohol smerovať cez Burkinu Faso do Toga — trasou, ktorá prechádza regiónmi s aktívnou prítomnosťou islamistických skupín napojených na al-Káidu.
Nigerský vojenský režim vedený generálom Abdourahamane Tiani zdôvodnil znárodnenie ložísk „legitímnym právom krajiny využívať svoje prírodné bohatstvo“ a avizoval zámer uviesť urán na medzinárodné trhy. Zdroj oboznámený s prípadom však pre France Info uviedol, že reálny záujem o túto surovinu prejavilo výlučne Rusko a že „len Rusko je schopné ho vyťažiť“.
Spoločnosť Orano zároveň pripomenula, že na základe rozhodnutia medzinárodnej arbitráže zo septembra Niger nemá právo urán predávať ani prepravovať. Ak by sa podozrenia potvrdili, išlo by o vážny precedens s dopadmi na globálnu jadrovú bezpečnosť, európsku energetiku aj vzťahy medzi Afrikou, Európou a Ruskom.
Prípad tak ilustruje, ako sa suroviny strategického významu stávajú nástrojom geopolitického zápasu v čase narastajúceho napätia a oslabovania tradičných bezpečnostných záruk v nestabilných regiónoch.
