Policajtom majú od budúceho roka vzrásť platy v priemere o 350 eur mesačne. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok oznámil zvýšenie po podpise kolektívnej zmluvy s policajnými odborármi. SaS však opatrenie kritizuje a tvrdí, že prichádza krátko pred parlamentnými voľbami a nejde o systémovú zmenu odmeňovania.
Policajti si majú polepšiť o stovky eur
Zvýšenie platov sa má skladať z dvoch častí. Od januára 2027 sa má zvýšiť rizikový príplatok policajtov o 150 eur mesačne. Od júla potom príde valorizácia platov o 8,4 percenta na základe kolektívnej zmluvy.
V priemere by tak mal policajt na výplatnej páske dostať približne o 350 eur mesačne viac. Presná suma sa bude líšiť podľa konkrétneho platu a zaradenia policajta.
Vyššie mzdy sa nemajú týkať iba Policajného zboru. Od júla 2027 by si mali polepšiť aj hasiči, horskí záchranári a ďalší zamestnanci rezortu vnútra. Pri hasičoch a horských záchranároch má ísť v priemere o približne 170 eur mesačne.
Šutaj Eštok hovorí o výsledku rokovaní
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok prezentuje zvýšenie platov ako výsledok rokovaní s policajnými odborármi. Opatrenie má zároveň reagovať na dlhšie diskutovanú situáciu v bezpečnostných zložkách.
O platových podmienkach policajtov sa diskutuje už dlhší čas. Odborári v minulosti upozorňovali na to, že mzdy vo verejnom sektore sa niekoľko rokov výraznejšie nezvyšovali a inflácia postupne znižovala ich reálnu hodnotu.
Problematika sa pritom netýka iba policajtov. V prípade civilných zamestnancov ministerstva a polície odborári upozorňovali aj na tarifné platy, ktoré sa môžu dostať pod úroveň minimálnej mzdy.
SaS opatrenie označuje za predvolebnú rozdávačku
Opozičná SaS s interpretáciou ministra nesúhlasí. Poslanec Juraj Krúpa označil pripravované zvýšenie platov za predvolebnú rozdávačku.
Argumentuje najmä načasovaním. Zvýšenie má naplno pocítiť časť policajtov v roku 2027, teda približne dva mesiace pred parlamentnými voľbami.
Krúpa zároveň spochybňuje dlhodobú istotu financovania. Podľa neho príplatky a odmeny nie sú rovnakým riešením ako stabilný systém odmeňovania, keďže ich nastavenie sa môže meniť podľa rozhodnutí vedenia rezortu a dostupných rozpočtových prostriedkov. Ide o politické hodnotenie SaS, nie o potvrdený záver o účele vládneho opatrenia.
Kritika smeruje aj na hospodárenie ministerstva
Juraj Krúpa zároveň kritizoval hospodárenie ministerstva vnútra. Tvrdí, že na parlamentnom výbore nedostala SaS dostatočné odpovede na otázky týkajúce sa investícií a financovania už zazmluvnených projektov.
Podľa jeho vyjadrenia predstavitelia rezortu uvádzali, že približne 90 percent rozpočtu ministerstva smeruje na jeho samotnú prevádzku. Krúpa preto spochybňuje, z akých zdrojov chce ministerstvo financovať plánované obstarávania v hodnote stoviek miliónov eur.
Tieto tvrdenia predstavujú stanovisko opozičného poslanca a neznamenajú automaticky potvrdenie finančného problému v hospodárení rezortu.
SaS v tejto súvislosti avizuje, že ak by sa po voľbách podieľala na vláde, chcela by vykonať audit verejných obstarávaní ministerstva a zaviesť dlhodobejšie plánovanie nákupov.
Strana chce preverovať aj postup policajnej inšpekcie
Liberáli zároveň plánujú zvolanie mimoriadneho parlamentného výboru, ktorý by sa mal zaoberať postupom policajnej inšpekcie.
Pozornosť chcú venovať aj prípadu policajta Juraja Svítoka. SaS chce od ministra vnútra a šéfa Úradu inšpekčnej služby Branislava Zuriana vysvetlenie, prečo podľa nej vznikajú spory súvisiace s rešpektovaním právoplatných súdnych rozhodnutí.
Politický spor sa tak netýka iba platov. Opozícia spája najnovšie oznámenie ministra aj so širšou kritikou fungovania rezortu vnútra.
O fungovaní ministerstva a jeho investíciách sa diskutovalo aj v súvislosti s modernizáciou policajného vybavenia. Polícia v poslednom období investovala milióny eur do nových áut, výstroja, techniky a rekonštrukcií budov.
Odborári už skôr upozorňovali na nízke mzdy
Otázka platov v bezpečnostných zložkách nie je nová. Policajní odborári už v minulosti upozorňovali na problémy s odmeňovaním a na to, že niektoré tarifné triedy civilných zamestnancov rezortu môžu byť pod hranicou minimálnej mzdy.
Odbory pritom dlhodobo žiadali vyššiu valorizáciu. Pri aktuálnom zvýšení tak ide o kompromis medzi požiadavkami odborov a návrhom štátu.
Výška zvýšenia zároveň prichádza v období, keď vláda pripravuje rozpočet na rok 2027. Práve zabezpečenie peňazí na jednotlivé opatrenia bude preto jednou z kľúčových otázok pri ďalšom rokovaní o verejných financiách.
Čo presne sa zmení od roku 2027?
Pre policajtov je podstatné najmä rozdelenie zvýšenia do dvoch termínov. Od januára má pribudnúť 150-eurový rizikový príplatok a od júla sa má uplatniť 8,4-percentná valorizácia.
Výsledkom má byť priemerné zvýšenie približne o 350 eur mesačne. Pri ostatných zamestnancoch rezortu bude nárast odlišný podľa ich pracovného zaradenia.
Či bude nové nastavenie predstavovať dlhodobo udržateľný systém odmeňovania, bude predmetom ďalšej diskusie medzi vládou, odbormi a opozíciou.
ČÍTAJTE AJ
Policajti dostali nové autá aj vybavenie. Ministerstvo vnútra investovalo do modernizácie milióny