Poľská europoslankyňa útočí na Tuska. Eurostat potvrdzuje časť jej tvrdení
Poľská europoslankyňa Ewa Zajączkowska-Hernik ostro kritizovala vládu Donalda Tuska a zverejnila päť ekonomických ukazovateľov, ktoré majú podľa nej dokazovať zhoršovanie verejných financií a rast životných nákladov v Poľsku. Viaceré čísla skutočne vychádzajú z údajov Eurostatu, pri niektorých tvrdeniach je však dôležité doplniť kontext.
Politička vo svojom príspevku ironicky reagovala na fotografiu premiéra Donalda Tuska pri káve a tvrdila, že zatiaľ čo vláda prezentuje optimistický obraz krajiny, dlh, deficit a ceny rastú.
Poľsko malo druhý najvyšší deficit v EÚ
Toto tvrdenie má silnú oporu v európskych štatistikách.
Poľský deficit verejných financií dosiahol v roku 2025 7,3 percenta HDP. Vyšší deficit zaznamenalo spomedzi krajín Európskej únie iba Rumunsko so 7,9 percenta HDP.
Európska komisia zároveň očakáva, že deficit zostane vysoký aj v roku 2026. Odhad predstavuje približne 6,5 percenta HDP.
Komisia medzi dôvodmi uvádza okrem sociálnych výdavkov aj vysoké investície do obrany.
Vývoj v Poľsku aj ďalších členských krajinách pravidelne sledujeme v rámci správ z Európy.
Verejný dlh prekročil hranicu 60 percent HDP
Eurostat za prvý štvrťrok 2026 uvádza poľský verejný dlh na úrovni približne 61,6 percenta HDP.
Na konci roka 2025 predstavoval 59,7 percenta.
Poľsko teda prekročilo referenčnú hranicu 60 percent HDP používanú v európskych fiškálnych pravidlách. Neznamená to však automaticky finančnú krízu alebo neschopnosť štátu splácať svoje záväzky.
Dôležitý je najmä trend. Európska komisia očakáva, že bez výraznejšej konsolidácie by sa dlh mohol do roku 2027 zvýšiť približne na 68 percent HDP.
Tvrdenie europoslankyne o konkrétnom poradí Poľska pri tempe rastu dlhu si však vyžaduje uvedenie obdobia, s ktorým porovnáva. Najnovšie údaje Eurostatu ukazujú veľmi výrazný rast, samotné poradie sa mení podľa použitého obdobia.
Elektrina patrí po prepočte k najdrahším
Zajączkowska-Hernik uvádza aj tretie najvyššie ceny elektriny v EÚ.
Tu je podstatný detail: pri prepočte podľa kúpnej sily obyvateľstva bolo Poľsko v druhej polovici roka 2025 skutočne tretie v Únii.
Vyššie ceny elektriny v tomto porovnaní mali Rumunsko a Česko.
V nominálnych cenách vyjadrených priamo v eurách však Poľsko tretie nebolo. Najvyššie ceny mali Írsko, Nemecko a Belgicko.
V júli zdraželi pohonné látky najviac práve v Poľsku
Jedno z najvýraznejších čísel sa týka čerpacích staníc.
Medzi júnom a júlom 2026 stúpla cena benzínu v Poľsku o 17,2 percenta, čo bol najvyšší mesačný rast v celej EÚ.
Pri nafte bol nárast 13,4 percenta a aj v tomto prípade išlo o najvyššie tempo medzi členskými štátmi.
Ide však o mesačné porovnanie. Samotný prudký nárast neznamená, že Poľsko má automaticky najdrahší benzín alebo naftu v Únii.
Údaje sú reálne, politický záver je už vecou interpretácie
Europoslankyňa z ekonomických čísel vyvodzuje záver, že vláda Donalda Tuska zle hospodári a „rozbíja verejné financie“.
To je už politické hodnotenie.
Poľská ekonomika totiž súčasne zostáva medzi rýchlejšie rastúcimi ekonomikami EÚ. Európska komisia očakáva v roku 2026 hospodársky rast približne 3,5 percenta a nezamestnanosť okolo troch percent.
Čísla teda ukazujú dve veci naraz: Poľsko má silný hospodársky rast, ale zároveň vysoký deficit a rýchlo rastúci verejný dlh.
Ďalšie politické dianie zo susedných krajín prináša Aktualizovane.sk aj v sekcii Politika.