V Poľsku sa rozhorel spor o dôchodky cudzincov po tom, čo politici Konfederácie upozornili na mechanizmus, pri ktorom môže človek s dlhoročným poistením v zahraničí a veľmi krátkym obdobím poistenia v Poľsku za určitých podmienok dostať doplatok k poľskému minimálnemu dôchodku. Tvrdenie, že každému cudzincovi stačí jediný deň práce na získanie plného minimálneho dôchodku, však vynecháva niekoľko zásadných podmienok.
Debata sa týka najmä občanov krajín, s ktorými má Poľsko uzatvorené dohody o sociálnom zabezpečení. Patrí medzi ne aj Ukrajina, Moldavsko, Mongolsko, Izrael, Turecko či Bielorusko.
Jedna zaplatená dávka môže založiť nárok na poľskú penziu
Poľský dôchodkový systém umožňuje človeku, ktorý dosiahol dôchodkový vek a odviedol poistné do systému ZUS, nadobudnúť nárok na dôchodkovú dávku aj po veľmi krátkom období poistenia.
Ak išlo len o jeden deň alebo veľmi krátke obdobie práce, samotný poľský dôchodok bude zodpovedať zaplateným odvodom a môže byť iba symbolický.
Práve tu vzniká rozdiel medzi nárokom na dôchodok a nárokom na jeho zvýšenie do minimálnej výšky.
To nie je to isté.
Rozhodujúcich je 20 alebo 25 rokov poistenia
Pri minimálnom dôchodku je potrebné splniť ďalšie podmienky.
V Poľsku ide pri ženách o najmenej 20 rokov obdobia poistenia, pri mužoch o 25 rokov.
Medzinárodné dohody o sociálnom zabezpečení umožňujú pri posudzovaní nároku za určitých okolností započítať aj obdobia poistenia získané v druhej krajine.
Človek tak nemusí mať všetkých 20 alebo 25 rokov odpracovaných priamo v Poľsku.
Práve táto kombinácia vyvolala politickú diskusiu.
Ak má napríklad človek väčšinu požadovaného obdobia poistenia v krajine, s ktorou Poľsko uznáva obdobia sociálneho poistenia, a následne bol poistený aj v Poľsku, jednotlivé obdobia sa môžu pri posudzovaní jeho práv zohľadniť.
ZUS neplatí za roky odpracované na Ukrajine
Dôležité je, že poľský ZUS nepreberá celý zahraničný dôchodok.
Každá krajina vypláca časť dôchodku zodpovedajúcu obdobiam poistenia vo vlastnom systéme.
Pri osobe, ktorá pracovala napríklad na Ukrajine aj v Poľsku, preto môžu vzniknúť dve samostatné dávky – poľská a ukrajinská.
Kontroverzia vzniká pri mechanizme dorovnania.
Ak človek spĺňa zákonné podmienky na garantovanú minimálnu penziu, býva v Poľsku a súčet jeho relevantných dôchodkov nedosahuje poľskú minimálnu úroveň, môže za stanovených podmienok vzniknúť nárok na doplatok.
Preto tvrdenie „jeden deň práce = automaticky celý minimálny poľský dôchodok“ nevystihuje celý systém.
Aktuálne politické a spoločenské spory v krajine sledujeme aj v našom prehľade poľskej politiky v roku 2026.
Podmienkou môže byť aj pobyt v Poľsku
Pri doplatku k minimálnemu dôchodku zohráva podstatnú úlohu miesto pobytu.
Pri diskutovanom mechanizme nestačí iba odpracovať krátky čas v Poľsku a následne automaticky poberať doplatok kdekoľvek vo svete.
Pre zvýšenie dávky do poľského minima musia byť splnené príslušné podmienky poľského práva vrátane podmienok týkajúcich sa pobytu.
Práve tento detail sa v príspevkoch na sociálnych sieťach často vynecháva.
Čo 13. a 14. dôchodok?
Samostatnou otázkou sú poľský 13. a 14. dôchodok.
V roku 2026 predstavuje trinásty dôchodok 1 978,49 zlotého brutto. ZUS ho vypláca osobám, ktoré mali k rozhodujúcemu dátumu nárok na príslušnú dôchodkovú alebo inú dlhodobú dávku.
Rovnaká základná suma 1 978,49 zlotého brutto bola stanovená aj pre plný 14. dôchodok v roku 2026. Pri vyšších základných dôchodkoch sa však štrnásty dôchodok postupne znižuje.
Pri splnení zákonných podmienok teda môže byť príjemca poľskej dôchodkovej dávky oprávnený aj na tieto dodatočné platby. Samotná štátna príslušnosť nie je jediným kritériom nároku.
Súčet plnej 13. a 14. penzie predstavuje v roku 2026 3 956,98 zlotého brutto.
Poľsko má dohody s viacerými krajinami
Mechanizmus koordinácie sociálneho zabezpečenia nie je vytvorený iba pre občanov Ukrajiny.
Poľsko má bilaterálne dohody alebo príslušné mechanizmy okrem iného so Spojenými štátmi, Kanadou, Južnou Kóreou, Austráliou, Ukrajinou, Moldavskom, Mongolskom, Izraelom, Tureckom a Bieloruskom.
Pravidlá sa však medzi jednotlivými dohodami môžu líšiť.
Ich základným účelom je zabrániť tomu, aby človek po práci vo viacerých krajinách stratil roky poistenia potrebné na vznik dôchodkového nároku.
Dohoda s Indiou ešte nie je účinná
Poľsko podpísalo s Indiou dohodu o sociálnom zabezpečení 25. novembra 2024.
Na jej vstup do platnosti však nestačí samotný podpis.
Ratifikačný návrh bol v roku 2025 predložený poľskému parlamentu a legislatívny proces ešte v septembri 2026 nebol ukončený.
Preto nemožno tvrdiť, že indickí občania už automaticky využívajú nový systém na základe tejto dohody.
V médiách a politickej debate sa objavuje aj pripravovaná spolupráca s Brazíliou. Kým však príslušná dohoda neprejde potrebným procesom a nenadobudne účinnosť, nevytvára sama osebe nové dôchodkové práva.
Konfederácia chce pravidlá zmeniť
Poľská Konfederácia mechanizmus ostro kritizuje.
Poslanci strany v septembri 2026 oznámili predloženie návrhu zákona, ktorý má obmedziť doplatky k minimálnemu dôchodku pre osoby s veľmi krátkym obdobím poistenia v Poľsku.
Politici argumentujú, že súčasné pravidlá môžu vytvárať neprimeraný rozdiel medzi zaplatenými odvodmi do poľského systému a následnými výdavkami štátu.
O ďalšom osude návrhu však musí rozhodnúť poľský parlament.
ČÍTAJTE AJ
Samozvané hliadky kontrolovali migrantov priamo v uliciach Varšavy
Spor preto nemožno zjednodušiť na tvrdenie, že cudzinec po jednom dni práce automaticky dostane celý minimálny poľský dôchodok. Veľmi krátke poistenie môže vytvoriť samotný nárok na poľskú dôchodkovú dávku, no jej zvýšenie do minimálnej úrovne závisí od ďalších podmienok vrátane celkového obdobia poistenia, výšky ďalších dôchodkových dávok a v relevantných prípadoch aj pobytu v Poľsku.
