6.11.2021 (Webnoviny.sk) – Poškodzujúce správanie by nemalo ostať bez odozvy, pretože jeho tolerovanie spôsobí, že ľudia si na negatívne javy zvyknú. To je podľa jazykovedkyne Lucie Molnár Satinskej cesta k ďalšiemu extrémizmu a násiliu.
Uviedla to na sumarizujúcom vyústení konferencie, na ktorej sa so svojimi hosťami snažila zistiť, ako reagovať na hrubosť, nenávistný a diskriminujúci jazyk a čo môže aj jednotlivec urobiť pre tolerantnejšie nielen verbálne správanie.
Diskriminačné praktiky v komunikácii
Konferencia sa uskutočnila koncom októbra v priestoroch Pálffiho paláca na Zámockej ulici v Bratislave. Hlavným organizátorom bolo Oddelenie sociálnej lingvistiky Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied (JUĽŠ SAV) s podporou výskumnej agentúry VEGA a Medzinárodného vyšehradského fondu. Ako priblížila hovorkyňa SAV Katarína Gáliková, o medzinárodný záber konferencie sa postarali referenti z krajín V4, Rakúska aj Srbska. Prednášajúci venovali svoju pozornosť rodovo citlivému jazyku a prostriedkom, akými sa dá dosiahnuť rodovo vyvážená komunikácia. Diskutovali o jazykovej diskriminácii a možnostiach zmiernenia jazykového extrémizmu, utlmenia predsudkov a celkovej kultivácie jazykového správania. Z hľadiska diskriminačných praktík konferencia pomohla identifikovať školstvo ako ďalšiu problematickú oblasť verejného života.
„Podstatné je, aby poškodzujúce správanie neostávalo bez odozvy. Jeho tolerovanie spôsobuje, že ľudia si na negatívne javy zvyknú a prestanú ich vnímať ako neprípustné, čo je cesta k ďalšiemu extrémizmu a násiliu. Naopak, osobná angažovanosť vedeckej obce je dôležitá, pretože nestačí diskrimináciu len skúmať, ale aktívne a trpezlivo proti nej aj vystupovať,“ zhrnula Molnár Satinská. Odborníci na jazykovú vedu z krajín V4, ktorí sa stretli v Bratislave, upozornili, že komunikácia hrubne a využíva rozličné diskriminačné praktiky, napríklad prejavy necitlivosti, znevažovania osôb až verbálnu agresiu voči niektorým členom spoločenstva. Členka organizačného tímu Jana Wachtarczyková z JUĽŠ SAV vysvetlila, že napriek znalosti definície diskriminačného správania je v praxi ťažké označiť, čo je diskriminačná situácia, kedy presne nastáva a prečo je pre niekoho poškodzujúca.
Nenávisť voči menšinám
Gáliková poukázala na to, že konferencia upozornila na široké spektrum javov, ktoré sú buď priamo diskriminačné alebo k diskriminácii vedú. Slovenský politológ Andrej Findor z Univerzity Komenského v Bratislave predstavil efekt androcentrickej zaujatosti, ktorý pozoroval v meraní medziskupinových postojov vo svojom medzikultúrnom výskume.
Český lingvista Marián Sloboda z Karlovej Univerzity v Prahe na konkrétnych príkladoch ukázal, ako o voľbe komunikačného kódu na verejnom priestranstve, ako sú dvojjazyčné nápisy, rozhodujú niektoré mimojazykové okolnosti v národnostne zmiešaných lokalitách v ČR. Poľský psychológ Mikołaj Winiewski z Varšavskej univerzity zas priblížil problém „hate speech“, ktorý svojím rozsahom a intenzitou pripomína epidémiu. Nenávistné prejavy sú namierené voči menšinovým sociálnym skupinám v Poľsku, najmä proti Židom, moslimom, utečencom, Ukrajincom a komunite LGBTI.
Viac k témam: Extrémizmus, Násilie, Správanie
Zdroj: Webnoviny.sk – Poškodzujúce správanie sa nemá tolerovať, je to cesta k extrémizmu a násiliu © SITA Všetky práva vyhradené.
