28.4.2023 (SITA.sk) – Slovensko vstúpilo do Európskej únie 1. mája 2004 a teda je to už 19 rokov. EÚ patrí podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša dlhodobo medzi tri najväčšie ekonomiky sveta s podielom na svetovom HDP zhruba 18 %.
Podiel exportu a importu
„Pre Slovensko ako malú otvorenú ekonomiku závislú na medzinárodnom obchode s podielom exportu a importu na HDP okolo 200 % je veľmi dôležité byť členom takéhoto zoskupenia,“ povedal Gábriš.
Ekonomický rast Slovenska vďaka harmonizácii legislatívy, ekonomickým reformám, otváraniu trhov a prílevu investícií postupne podľa ekonóma silnel a v nasledujúcich troch rokoch po vstupe akceleroval.
Počas roka 2007 dosiahol dvojciferné hodnoty. Dôležité však podľa Gábriša bolo, že tento rast generoval nové pracovné miesta a postupne prišiel výrazný pokles nezamestnanosti.
Miera nezamestnanosti bola podľa meraní Eurostatu na konci predvstupového roku 2003 na úrovni 18,4 %. Teda takmer každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ bol bez práce.
Nezamestnanosť podarilo skresať
Počas nasledujúceho štyri a pol roka sa nezamestnanosť podarilo skresať na dovtedajšie minimum 8,7 % v októbri 2008. Klesla teda takmer o 10 percentuálnych bodov.
Ani v nasledujúcich rokoch po finančnej kríze nenarástla na rekordné hodnoty z prelomu tisícročia, kedy atakovala takmer 20 %.
„V predcovidovom období sme v októbri 2019 zaznamenali nové historické minimum 5,6 %, ku ktorému sa teraz postupne vraciame, vo februári 2023 na úrovni 6 %,“ povedal Gábriš.
Úrovne inflácie
Inflácia dosahovala v predvstupovom roku 2003 takmer 10 %. Do konca roku 2004 klesla na 5,9 %. V nasledujúcich niekoľkých rokoch bola takmer trvalo pod úrovňou 5 % a zároveň na klesajúcej trajektórii.
Dokonca v rokoch 2014 až 2016 to bola mierna deflácia. Následne už inflácia neprekročila 3 % až do polovice roka 2021.
„Momentálne sa javí, že inflácia ktorá na najvyššie úrovne za viac ako 22 rokov vyskočila pre ruskú agresiu proti Ukrajine, začína klesať. A snáď sa v horizonte pár mesiacov dočkáme jednociferných hodnôt,“ poznamenal Gábriš.
Zaujímavý je podľa neho aj pohľad na to, čo sme si mohli dovoliť zo svojej výplaty vtedy a teraz, ako jeden z ukazovateľov životnej úrovne.
„Najmä pri spotrebnom tovare bol rozdiel v životnej úrovni západných krajín a bývalého východného bloku viditeľný najviac. Otvorenie a zbližovanie ekonomík prispelo aj k postupnému rastu životnej úrovne,“ pokračoval ekonóm.
Mohli si dovoliť viac
Napriek tomu, že pri krátkom pohľade nazad to nemusí byť podľa neho na prvý pohľad zjavné, tak pohľad na dlhšiu históriu hovorí pomerne jasne. V priemere sme si za svoju mzdu mohli dovoliť kúpiť väčšie množstvo tovarov.
Napríklad, kým v predvstupovom roku 2003 sme na najpredávanejšie osobné auto potrebovali 24,5 priemerných platov, tak v roku 2022 to bol 12,4 priemerných mesačných miezd.
V prípade chladničky s mrazničkou sme si za priemernú mzdu mohli v roku 2003 kúpiť podľa Gábriša 1,09 kusov. V predchádzajúcom kalendárnom roku 2022 to bolo už 2,83. No a v prípade televízora sme si v roku 2003 mohli kúpiť 1,20 a v roku 2022 to bolo 2,23, teda o jeden televízor viac.
„Pri potravinách bol vývoj tiež zaujímavý napriek tomu, že v ostatných dvoch rokoch poriadne zdraželi,“ povedal Gábriš. Napríklad v roku 2003 sme si za svoju priemernú mesačnú mzdu mohli kúpiť 581,5 kg chleba, alebo 794,7 litrov mlieka alebo 433,5 desaťkusových balení vajíčok.
V roku 2022 to bolo v prípade tmavého chleba takmer 690 kg, v prípade mlieka niečo vyše 1 344 litrov a v prípade desaťkusových balení čerstvých vajec to bolo 636 balení.
Viac k témam: Členstvo, Ekonomický rast
Zdroj: SITA.sk – Pre Slovensko je dôležité byť súčasťou EÚ, tvrdí ekonóm © SITA Všetky práva vyhradené.
