31.3.2021 (Webnoviny.sk) – Vo verejnej správe je veľa cenných dát, no najviac ľudí využíva práve priestorové dáta. Na ich získavanie je však potrebné vynaložiť veľké úsilie. Napriek tomu, že už dnes zbierame veľké množstvo hodnotných priestorových dát, má Slovensko stále nedostatky pri ich prepájaní. Zdieľanie údajov v oblasti životného prostredia je pritom nevyhnutné nielen pre odbornú verejnosť, ale najmä pre celé obyvateľstvo. Zhodli sa účastníci podujatia ITAPA Digital Talk v prvej verejnej diskusii o sprístupňovaní priestorových dát ľuďom.
Už skoro 14 rokov platí smernica INSPIRE, ktorej cieľom je vybudovať v celej Európe vzájomne prepojenú infraštruktúru priestorových informácií. „Slovensko v digitalizácii celkovo zaostáva za inými krajinami, a teda aj nástup INSPIRE nebol u nás dostačujúci. Zaostáva však aj dopyt po údajoch,“ povedal Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. „Pritom, široké využitie čo najpresnejších priestorových dát je úplne kľúčové k dosiahnutiu stanoveného cieľa. Inovácie založené na dátach navyše prinesú občanom viacero výhod, napríklad lepšiu mobilitu alebo nižšiu spotrebu energie.“
Cieľové skupiny pre využívanie priestorových dát sa rozširujú a odborná verejnosť má záujem o čoraz väčšie množstvá údajov. Martin Tuchyňa z Ministerstva životného prostredia SR objasňuje prekážky integrácie dát a ich sprístupňovania: „Na Slovensku máme na INSPIRE rôzne pohľady. My na ministerstve sa okrem naplnenia požiadaviek legislatívy v oblasti harmonizovaného zdieľania geozdrojov zároveň snažíme napĺňať aj očakávania na podporu ich opätovného využívania. Posledné dva roky sa snažíme na pôde nášho ministerstva okrem „upratania vlastných geozdrojov“, vytvoriť podmienky pre podporu ostatných poskytovateľov verejnej správy. Nemenej dôležitú pozornosť chceme venovať aj posilneniu zastúpenia užívateľskej komunity aby sprístupnené geozdroje boli ľahko prepojiteľné s ďalšími údajmi a našli svoje využitie aj nad rámec oblasti verejnej správy v širšom celospoločenskom kontexte.“„
Na druhej strane Tomáš Řezník z Geografického ústavu Masarykovej univerzity v Brne však nesúhlasí s tým, že sa na Slovensku dáta nezdieľajú, práve naopak. „Dokonca tu máte inštitúcie, ktoré sú v tejto oblasti lídrami – napr. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra alebo Národné lesnícke centrum.“ Je potrebné si uvedomiť, že „priestorové dáta sú zlatým kľúčom ku konsolidácii politiky, k dosiahnutiu lepších stanovísk, či k rozhodnutiu expertov – bez nich to nejde.“ Škoda je, že sa do týchto dát neinvestuje viac, pretože by mohli byť výrazne viditeľnejšie a lepšie využiteľné.
Pohľad vyšších územných celkov priniesol Michal Ivantyšyn, člen projektového tímu Efektívne regióny podporeného z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom OP EVS, ktorý zhodnotil situáciu nasledovne: „Áno, keď sme začali skúmať dáta o stave životného prostredia zistili sme, že sú na Slovensku veľmi málo dostupné a špeciálne v regionálnom prostredí. Prakticky iba jeden kraj, Prešovský, zverejňuje štatistiky alebo aspoň odkazy na to, ako sa dajú dáta získať.“ Problém však je, že bez dostupnosti týchto dát je skutočne náročné robiť efektívnu regionálnu politiku.
Príkladom za všetky je kvalita ovzdušia, ktorá vykazuje najhoršie výsledky v Košickom kraji (KSK) a v jeho tesnom závese sú Trenčiansky a Banskobystrický kraj. „Keď sa však pozrieme na úroveň okresov, zistíme, že tento výsledok spôsobujú iba niektoré z nich – problém teda nie je globálny, ale lokálny. Táto myšlienka sa skutočne potvrdila, keď sme zistili, že až 73 % znečistení vytvára jeden znečisťovateľ.“
Dobrou správou je, že lokalizovať takýchto znečisťovateľov je nielen vďaka priestorovým dátam relatívne jednoduché, takže ich postupným prepájaním je možné nastavovať efektívnejšie regionálnu politiku, ktorá v konečnom dôsledku pomôže samotným obyvateľom žijúcim v danom regióne a nakoniec aj na území celého Slovenska.
Myšlienku lokalizácie konkrétneho problému a individuálneho prístupu k jednotlivým krajom podporuje aj výsledok analýzy napĺňania záväzkov znižovania emisií stanovených pre Slovenskú republiku z roku 2016 (záväzky sú platné pre rok 2030). V rámci nej sa totiž ukázalo, že Slovensko a samosprávne kraje postupne napĺňajú stanovené ciele, a dokonca Košický samosprávny kraj ich splnil už v roku 2019. Avšak z pohľadu hodnôt znečistenia ovzdušia je KSK stále najhorší. „Z tohto zistenia nám preto vznikla otázka, či sú stanovené normy dobre nastavené. Naším odporúčaním je zamerať sa určite na komunikáciu medzi hlavnými znečisťovateľmi a zástupcami VÚC, a to najmä pri tvorbe efektívnych regionálnych politík, aby s čo najmenšími nákladmi bol dosiahnutý čo najväčší efekt pre obyvateľov. Čiže aj dosahovanie cieľov by malo byť nastavené vždy individuálne,“ doplnil Michal Ivantyšyn.
To, že je prepájanie verejne dostupných údajov skutočne nevyhnutné potvrdil aj Róbert Konrád z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre životné prostredie: „Napriek všetkým ťažkostiam je teraz na Slovensku kľúčové, ako sa podarí smernicu INSPIRE prepojiť s ďalšími politikami otvorených dát,“ hovorí. „Legislatíva je hotová – čo sa týka zdieľania dát, máme za sebou vyše 10 rokov implementácie a verím, že situácia sa vyvíja k lepšiemu. Väčšie prepojenie dát je otázka stratégie, ako aj celkovej politiky v tejto oblasti.“
Séria ITAPA Digital Talks bude pokračovať aj o mesiac. Projekt Efektívne regióny prinesie výsledky dátových analýz aj z oblasti vzdelávania a dopravy.
Informačný servis
Viac k témam: ITAPA, ITAPA Digital Talk
Zdroj: Webnoviny.sk – Prepájanie priestorových dát má obrovský potenciál pre budúcnosť © SITA Všetky práva vyhradené.
