AI SUMÁR
- Kosovská polícia zadržala piatich etnických Srbov pre podozrenie z účasti na masakre v Rečaku z roku 1999.
- Medzi zadržanými sú podľa prokuratúry aj bývalí príslušníci špeciálnych policajných jednotiek.
- Pri udalosti zahynulo viac ako 40 albánskych civilistov.
- Masakra patrí medzi najznámejšie vojnové zločiny konfliktu v Kosove.
- Prípad môže po rokoch opäť zvýšiť napätie medzi Kosovom a Srbskom.
Prvé zatknutia po 27 rokoch. Kosovská polícia zasiahla v prípade masakry, ktorý zmenil dejiny Balkánu
Kosovo otvorilo jednu z najbolestivejších kapitol svojej modernej histórie. Miestne úrady oznámili prvé zatknutia priamo súvisiace s masakrou v obci Rečak, ktorá sa odohrala počas vojny v Kosove v januári 1999 a patrí medzi najkontroverznejšie udalosti balkánskeho konfliktu.
Kosovská polícia v nedeľu zadržala piatich etnických Srbov vrátane štyroch bývalých policajtov. Podľa prokuratúry existuje podozrenie, že sa podieľali na operácii, počas ktorej zahynulo viac ako 40 albánskych civilistov.
Vyšetrovanie prebiehalo niekoľko mesiacov a podľa vyšetrovateľov boli zadržaní identifikovaní ako členovia špeciálnych jednotiek srbskej polície nasadených v oblasti Rečaku 15. januára 1999.
Udalosť, ktorá otriasla svetom
Masakra v Rečaku patrí medzi najvýznamnejšie momenty vojny v Kosove.
Podľa kosovských a viacerých medzinárodných zdrojov bolo počas operácie zabitých 42 albánskych civilistov rôzneho veku a pohlavia. Zábery z miesta udalosti vtedy obleteli celý svet a vyvolali rozsiahle medzinárodné pobúrenie.
Práve Rečak sa stal jedným zo symbolov konfliktu a výrazne ovplyvnil postoj západných krajín voči režimu vtedajšieho srbského prezidenta Slobodana Miloševiča.
Na lavici obžalovaných môžu skončiť aj vysokí predstavitelia
Prípad označovaný ako „Rečak 2“ je súčasťou širšieho vyšetrovania vojnových zločinov.
Na 20. júla je naplánované úvodné pojednávanie proti ďalším 21 Srbom obvineným z podielu na vraždách, mučení, deportáciách a ničení majetku.
Medzi obžalovanými figurujú aj bývalí vysokopostavení predstavitelia srbských bezpečnostných zložiek vrátane niekdajšieho šéfa polície Obrada Stevanoviča a bývalého šéfa tajnej služby Radeho Markoviča.
Keďže sa nachádzajú mimo dosahu kosovských orgánov, prokuratúra navrhuje viesť proces v ich neprítomnosti.
Rečak a začiatok zásahu NATO
Masakra mala zásadný dopad na ďalší vývoj konfliktu.
Medzinárodné pobúrenie po udalostiach v Rečaku patrilo medzi faktory, ktoré prispeli k rozhodnutiu NATO spustiť bombardovanie cieľov v Srbsku a Čiernej Hore.
Následne sa srbské jednotky stiahli z Kosova, územie prešlo pod správu OSN a v roku 2008 Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť.
Srbsko ju dodnes neuznáva a otázka Kosova zostáva jedným z najcitlivejších geopolitických sporov v Európe.
Staré rany sa opäť otvárajú
Najnovšie zatknutia prichádzajú v období, keď sú vzťahy medzi Belehradom a Prištinou opäť napäté.
Obe strany sa dlhodobo sporia o postavenie srbskej menšiny na severe Kosova, právomoci miestnych samospráv aj budúce usporiadanie regiónu.
Vyšetrovanie vojnových zločinov preto môže mať nielen právny, ale aj výrazný politický rozmer.
Analýza: Spravodlivosť po desaťročiach alebo nová vlna napätia?
Prvé zatknutia v prípade Rečaku po viac než štvrťstoročí predstavujú významný krok kosovských orgánov.
Pre rodiny obetí ide o snahu dosiahnuť spravodlivosť po desaťročiach čakania. Na druhej strane Srbsko dlhodobo spochybňuje viaceré interpretácie udalostí z vojny v Kosove a podobné procesy často vníma ako politicky motivované.
Výsledok vyšetrovania tak môže mať ďalekosiahle dôsledky nielen pre samotných obvinených, ale aj pre budúce vzťahy medzi Kosovom a Srbskom.
Po viac ako 25 rokoch od konca vojny totiž Balkán stále nesie jazvy konfliktu, ktorý si vyžiadal tisíce obetí a zmenil geopolitickú mapu regiónu.
