Slovenský modul leteckého hasenia sa po príchode do Srbska okamžite zapojil do boja s rozsiahlym lesným požiarom v prírodnej rezervácii Deliblatska peščara. Slovenský vrtuľník stihol ešte počas prvého dňa vykonať sedem zhodov vody z Bambi vaku. V nedeľu 23. augusta pokračuje na rovnakom požiarisku a posilniť ho majú ďalšie dva vrtuľníky z Českej republiky.
Slovensko opäť vyslalo svojich hasičov za hranice v rámci medzinárodnej pomoci pri rozsiahlych lesných požiaroch.
Tentoraz smerovali do Srbska, kde už niekoľko týždňov horí mimoriadne cenná prírodná oblasť Deliblatska peščara, známa aj ako Deliblatské piesky.
Požiarisko sa nachádza približne 80 kilometrov od Belehradu.
Po prílete išli prakticky okamžite hasiť
Slovenský modul dorazil do Srbska v sobotu 22. augusta 2026.
Dlhý oddych po presune však neprišiel.
Posádka sa bezprostredne po prílete zapojila do spoločnej hasičskej operácie a slovenský vrtuľník začal zhadzovať vodu na najviac ohrozené časti požiariska.
Ešte počas prvého dňa nasadenia zvládol sedem zhodov vody pomocou Bambi vaku.
Ide o veľký vak zavesený pod vrtuľníkom, ktorý posádka napĺňa vodou a následne ju cielene vypúšťa nad miestom požiaru.
Slovenský vrtuľník unesie približne 3,5 tony vody
Srbsko prijalo cez Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany celkovo štyri vrtuľníky Black Hawk.
Slovenský stroj má podľa srbských úradov kapacitu približne 3,5 tony vody na jeden náklad.
Pomoc tvorí:
- jeden vrtuľník zo Slovenska,
- dva vrtuľníky z Českej republiky,
- jeden vrtuľník z Rumunska.
Rumunský a slovenský tím sa do hasenia zapojili prakticky okamžite po prílete.
České vrtuľníky dorazili neskôr a do operácie sa majú naplno zapojiť v nedeľu 23. augusta.
Slovenský tím tvorí sedem ľudí
Slovenská misia nie je iba o samotnom vrtuľníku.
Tím tvorí sedem členov, ktorí zabezpečujú leteckú aj technickú časť operácie.
Sú medzi nimi:
- dvaja príslušníci modulu leteckého hasenia AFFF-H,
- jeden príslušník modulu pozemného hasenia GFFF-V,
- dvaja piloti,
- dvaja mechanici zabezpečujúci technickú obsluhu vrtuľníka.
Pri takomto nasadení musí posádka koordinovať každý let so srbskými záchrannými zložkami a ďalšími zahraničnými lietadlami.
Deliblatska peščara horí už celé týždne
Situácia v Srbsku je vážna najmä preto, že nejde o nový požiar.
S plameňmi v Deliblatskej peščare bojujú hasiči už niekoľko týždňov.
Požiar podľa aktuálnych údajov zasiahol viac ako 3 500 hektárov lesa a ďalšej vegetácie.
Hasenie komplikuje kombinácia viacerých problémov:
- vysokých teplôt,
- silného vetra,
- ťažko prístupného terénu,
- podpovrchového horenia.
Práve podpovrchové horenie je mimoriadne nebezpečné. Oheň môže zostať ukrytý pod povrchom a neskôr sa zdanlivo uhasené miesto opäť rozhoriť.
Podobné problémy riešili hasiči aj pri požiaroch na Slovensku. Požiare v období horúčav a sucha sa môžu šíriť mimoriadne rýchlo a hasiči opakovane upozorňujú, že na ich vznik môže stačiť jediná iskra.
Srbsko požiadalo o medzinárodnú pomoc
Srbsko aktivovalo európsky mechanizmus civilnej ochrany po tom, čo sa situácia na viacerých požiariskách zhoršila.
Hoci krajina nie je členom Európskej únie, do Mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany je zapojená a v prípade rozsiahlej katastrofy môže požiadať o pomoc ďalšie štáty.
Do Srbska preto smeruje oveľa širšia medzinárodná pomoc než iba štyri vrtuľníky.
Rumunsko vyslalo približne 69 hasičov a 15 vozidiel, Nemecko pripravilo tím s viac ako päťdesiatimi záchranármi a desiatkami kusov techniky.
Na hasení sa už pred príchodom európskych posíl podieľalo aj ruské veľkokapacitné hasiace lietadlo Il-76.
Na jednom požiarisku sa stretávajú viaceré krajiny
Deliblatska peščara sa tak stala miestom veľkej medzinárodnej hasičskej operácie.
Na jednom území spolupracujú srbské zložky s tímami zo Slovenska, Česka, Rumunska, Nemecka a ďalších krajín.
Pre koordinátorov je pritom mimoriadne dôležité presné rozdelenie vzdušného priestoru.
Pri niekoľkých vrtuľníkoch a lietadlách, ktoré naberajú vodu a opakovane prelietavajú nad požiariskom, musí byť každý let presne načasovaný.
Slovenskí hasiči majú s podobnými zahraničnými misiami skúsenosti.
Počas tohto leta slovenský modul leteckého hasenia pomáhal aj vo Francúzsku, ktoré zasiahla mimoriadne vážna séria lesných požiarov.
Rozsiahle požiare tento rok zasiahli aj ďalšie časti Európy. Na gréckej Eubóji museli pre šíriaci sa oheň evakuovať celé obce a do zásahu nasadili desiatky vozidiel aj 15 lietadiel a vrtuľníkov.
Letecké hasenie dokáže zasiahnuť tam, kam sa technika nedostane
Najväčšou výhodou vrtuľníkov je schopnosť dostať veľké množstvo vody priamo nad ohnisko požiaru.
V ťažko dostupnom lesnom teréne môže cesta hasičského vozidla trvať výrazne dlhšie alebo nemusí byť možná vôbec.
Vrtuľník dokáže vodu nabrať z vhodnej vodnej plochy, preletieť nad požiar a za krátky čas sa vrátiť po ďalší náklad.
To však neznamená, že letecké hasenie dokáže požiar uhasiť bez pozemných jednotiek.
Najlepšie výsledky prináša kombinácia oboch metód – vrtuľník spomalí šírenie plameňov a ochladí kritické miesta, zatiaľ čo hasiči na zemi následne likvidujú ohniská.
Aj na Slovensku boli letecké a pozemné jednotky nasadzované pri veľkých požiaroch. Rozsiahly požiar vo vojenskom priestore pri Malackách napríklad zasiahol aj areál leteckej strelnice a vyžadoval spoluprácu hasičov s ozbrojenými silami.
Výnimočná prírodná rezervácia je v ohrození
Deliblatska peščara nie je obyčajným lesom.
Ide o rozsiahlu prírodnú rezerváciu známu unikátnou kombináciou piesočných dún, stepných oblastí a lesov.
Patrí medzi prírodne najcennejšie územia Srbska a často sa označuje aj ako jedna z najväčších piesočných oblastí Európy.
Požiar preto nepredstavuje iba hrozbu pre ľudí a okolité obce.
V ohrození je aj množstvo rastlinných a živočíšnych druhov a obnova poškodených častí rezervácie môže trvať roky.
Slovenský modul zostáva v akcii
V nedeľu slovenská posádka pokračuje v hasení na rovnakom mieste.
Práve dnes sa k nej majú naplno pripojiť dva české vrtuľníky Black Hawk.
Rozhodujúci bude vývoj počasia, najmä vietor a vysoké teploty.
Aj keď sa situáciu na niektorých miestach podarilo stabilizovať, hasiči upozorňujú na možnosť opätovného rozhorenia skrytých ohnísk.
Slovenský tím preto zostáva pripravený pokračovať v leteckých zásahoch podľa pokynov veliteľstva operácie.
Čo to znamená v praxi
Slovenské nasadenie v Srbsku je súčasťou širšieho európskeho systému, v ktorom si krajiny pri veľkých katastrofách navzájom poskytujú techniku a záchranné tímy.
Takáto pomoc je obzvlášť dôležitá počas leta, keď môže niekoľko štátov naraz bojovať s veľkými požiarmi.
Jednotlivé krajiny nemajú neobmedzený počet špeciálnych vrtuľníkov ani skúsených posádok.
Preto sa kapacity presúvajú tam, kde sú v danej chvíli najpotrebnejšie.
Slovenský Black Hawk ukázal svoju hodnotu hneď v prvý deň – ešte po prílete sa zapojil do operácie a stihol sedemkrát zhodiť vodu na horiace územie.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Potvrdené je:
- slovenský modul leteckého hasenia dorazil do Srbska 22. augusta 2026,
- zasahuje pri požiari v prírodnej rezervácii Deliblatska peščara,
- slovenský vrtuľník sa zapojil do hasenia bezprostredne po prílete,
- počas prvého dňa vykonal sedem zhodov vody z Bambi vaku,
- slovenský Black Hawk má kapacitu približne 3,5 tony vody,
- slovenskú posádku tvorí sedem členov,
- Srbsko prijalo cez európsky mechanizmus štyri vrtuľníky Black Hawk,
- dva české vrtuľníky sa majú zapojiť 23. augusta,
- na medzinárodnej operácii sa podieľajú aj Rumunsko a Nemecko,
- požiar v Deliblatskej peščare zasiahol tisíce hektárov prírodného územia.
Naďalej sa mení:
- aktuálna rozloha aktívneho požiariska,
- počet potrebných leteckých zásahov,
- dĺžka nasadenia slovenského modulu,
- rozsah konečných škôd v prírodnej rezervácii.
Zdroj: Hasičský a záchranný zbor
