Reforma súdnej mapy Kolíkovej znamenala len zníženie počtu súdov, podľa Suska nepriniesla výraznejší efekt

6. januára 2026

Doba čítania: 2 minúty/minút

6.1.2026 (SITA.sk) – Reforma súdnej mapy bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej znamenala len formálne zníženie počtu súdov bez výraznejších pozitívnych efektov. V rozhovore pre SITA to skonštatoval súčasný minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD). Pripomenul, že výsledná reforma sa podstatne líšila od jej pôvodného návrhu.

Milióny eur z Plánu obnovy

Počet okresných súdov sa síce formálne znížil z 54 na 36, avšak zanikajúce súdy boli zlúčené s nástupníckymi súdmi a pôvodné okresné súdy sa stali ich pracoviskami. V dôsledku toho podľa ministra nedošlo ani k zásadnej zmene územnej pôsobnosti súdov, ani k deklarovanému zvýšeniu ekonomickej efektivity ich správy.

Zároveň tiež zostalo zachovaných všetkých osem krajských súdov, hoci pôvodný reformný zámer predpokladal ich redukciu na tri. Susko však pripomenul, že ak by reformu zrušil, Slovenská republika by prišla o milióny eur z Plánu obnovy.

Deklarovaný cieľ reformy

„Ministerstvo spravodlivosti pod predchádzajúcim vedením navyše v rámci prípravy a implementácie reformy nestanovilo žiadne merateľné ukazovatele, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť dosahovanie cieľov a očakávaných výsledkov. Tieto kritériá neboli súčasťou ani návrhov reformy, ani jej schválenej podoby. Reforma tak nemala jasne definovaný cieľ a nebola podložená dátami, ktoré by umožňovali jej objektívne vyhodnocovanie,“ zdôraznil Susko.

Napriek tomu bola podľa neho reforma celej spoločnosti prezentovaná ako prelomová zmena. Jedným z kľúčových deklarovaných cieľov reformy malo byť podľa ministra spravodlivosti zvýšenie miery špecializácie sudcov, čo malo viesť k rýchlejším a kvalitnejším rozhodnutiam.

Kritické ohlasy zo stany súdov

„V praxi však došlo k personálnemu poddimenzovaniu viacerých súdnych obvodov. Hoci sa tento stav riešil navyšovaním počtu sudcovských miest, podľa súdnej štatistiky to, paradoxne, viedlo k prehĺbeniu existujúcich prieťahov v konaniach a k negatívnym dopadom na ich účastníkov. Pre ilustráciu možno uviesť prípady, keď sa sudca s pätnásťročnou praxou v civilnej agende v dôsledku nedomyslenej reformy presunul do trestnoprávnej agendy, s ktorou dovtedy nemal žiadne skúsenosti. Takýto postup jednoznačne nie je v prospech občana,“ vyhlásil Susko. Doplnil, že kritické ohlasy zaznievajú aj zo samotných súdov.

„Pre mňa ako ministra predstavuje zásadný limit skutočnosť, že tzv. súdna mapa je priamo naviazaná na Plán obnovy. Ak by to bolo možné, zmeny by sme určite realizovali s dôrazom na lepšiu dostupnosť súdnictva pre občanov. Napriek tomu kontinuálne analyzujeme dostupné dáta, máme prehľad o situácii a, ako som verejnosti sľúbil, budú poskytnuté objektívne informácie o účinnosti a kvalite súdnej mapy,“ dodal minister.