Senzačný objav pri Chorvátsku: Potápači našli byzantský zlatý poklad. Odborníci hovoria o unikáte v celom Stredomorí
KĽÚČOVÉ FAKTY:
- Pri chorvátskom ostrove Mljet objavili viac ako 40 zlatých predmetov z byzantského vraku.
- Archeológovia tvrdia, že ide o najväčší zlatý poklad nájdený na vraku lode v Stredozemnom mori.
- Medzi nálezmi sú luxusné opaskové ozdoby, cisársky pečatný prsteň aj šperky s drahokamami.
- Loď sa potopila približne pred 1 300 rokmi.
- Objav môže prepísať poznatky o byzantskej ríši a jej obchodných i diplomatických cestách.
Pri chorvátskom ostrove Mljet objavili archeológovia jeden z najvýznamnejších podmorských pokladov posledných rokov. Zo dna Jadranského mora vytiahli viac ako 40 zlatých artefaktov pochádzajúcich z byzantskej lode, ktorá sa potopila približne pred 1 300 rokmi.
Odborníci hovoria o historickom objave. Podľa chorvátskych výskumníkov ide o najväčšie množstvo zlata, aké sa doteraz našlo na vraku lode v celom Stredozemnom mori.
Poklad ukrýval zlato aj drahokamy
Výskumníci objavili štyri mimoriadne vzácne zlaté opaskové súpravy zdobené smaragdmi, rubínmi a perlami.
Okrem nich našli aj luxusný šperk osadený drahokamami či zlatý pečatný prsteň s podobizňou cisára z dynastie Herakleiovcov.
Práve tento prsteň patrí medzi najvzácnejšie nálezy. Takéto pečate totiž mohli používať iba najvyšší predstavitelia Byzantskej ríše oprávnení potvrdzovať cisárske dokumenty.
Najväčší zlatý nález v Stredomorí
Po očistení a reštaurovaní vážia všetky objavené zlaté predmety približne 600 gramov.
Podľa vedúceho projektu Igora Miholjeka sa s podobným objavom archeológovia v Stredomorí ešte nestretli.
„Prvýkrát v kariére sme mali možnosť pracovať s nálezmi, ktoré nemajú v celom Stredomorí obdobu,“ uviedol vedúci výskumu.
Loď zrejme neprevážala obyčajného obchodníka
Na vraku sa nenašli iba luxusné predmety.
Archeológovia objavili aj byzantské amfory, keramiku, obchodné váhy, olovené ingoty, bronzové nádoby či hracie kocky a figúrky zo slonoviny.
Práve kombinácia obchodného nákladu a mimoriadne vzácnych osobných predmetov naznačuje, že na palube sa mohol nachádzať vysokopostavený štátny úradník, vojenský veliteľ alebo diplomat Byzantskej ríše.
Niektoré predmety mohli podľa odborníkov slúžiť aj ako diplomatické dary.
Potopila sa pred približne 1 300 rokmi
Datovanie vraku pomohli určiť zlaté mince štyroch cisárov z dynastie Herakleiovcov.
Loď sa podľa archeológov potopila na konci 7. alebo začiatkom 8. storočia.
Merala približne 18 metrov a dokázala previezť až 60 ton nákladu.
Na dne sa zachovali časti kýlu, rebier aj dreveného opláštenia, ktoré vedcom pomôžu lepšie pochopiť technológie stavby lodí v období Byzantskej ríše.
Potápači neverili vlastným očiam
Na výskume sa podieľali aj potápači z miestneho centra RC Aquatica Mljet.
Jeden z nich, Mario Orlandini, opísal okamih objavenia prvého zlatého predmetu veľmi emotívne.
„Keď sa objavil prvý zlatý predmet, štípali sme sa, či sa nám to nesníva. Ako deti sme pozerali filmy o pokladoch a snívali o podobnom objave. A zrazu sa to stalo priamo pred naším domom,“ povedal.
Výskum lokality pokračuje už od roku 2015. Počas takmer dvoch desaťročí archeológovia v okolí ostrova Mljet objavili viac než 20 významných historických vrakov.
Objavené artefakty budú súčasťou pripravovanej veľkej výstavy, vedeckej publikácie aj dokumentárneho filmu.
