Lekári a zdravotné sestry na Slovensku odmietajú predstavu, že by sa mali počas služby sami fyzicky brániť agresívnym pacientom. Kurzy sebaobrany podľa nich nemôžu nahradiť bezpečné pracovné prostredie ani zodpovednosť štátu a nemocníc za ochranu personálu. Odborári preto žiadajú konkrétne systémové opatrenia – od obnovenia záchytných izieb cez lepšie nasadenie bezpečnostných služieb až po dostatok zdravotníckeho personálu.
Diskusia sa rozprúdila po tom, ako ministri zdravotníctva Kamil Šaško a vnútra Matúš Šutaj Eštok predstavili spoločné kroky na zvýšenie bezpečnosti v nemocniciach. Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský však upozorňuje, že zdravotníci majú pacientov liečiť, nie sa pripravovať na fyzické súboje.
Zdravotníci chcú liečiť, nie bojovať s agresormi
Podľa Visolajského je absurdné očakávať od sestier a lekárov, že budú schopní čeliť pacientom, ktorí sa im vyhrážajú alebo na nich fyzicky útočia. Upozornil pritom aj na vekové zloženie sesterského personálu – priemerný vek zdravotných sestier na Slovensku je podľa jeho vyjadrenia približne 55 rokov.
Odborári rozlišujú medzi školeniami, ktoré môžu pomôcť rozpoznať konflikt a predísť jeho vyhroteniu, a kurzami fyzickej sebaobrany. Preventívne vzdelávanie považujú za užitočný doplnok, nie však za náhradu bezpečnostných opatrení.
Zdravotníci zároveň odmietajú, aby sa zodpovednosť za ich ochranu prenášala na jednotlivých zamestnancov. Ak dôjde k útoku, nemocnica musí mať zabezpečený systém, ktorý dokáže zasiahnuť rýchlo a účinne.
Odborári žiadajú návrat záchytných izieb
Jednou z hlavných požiadaviek LOZ a Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) je obnovenie záchytných izieb pre ľudí pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok.
Podľa Visolajského sa totiž urgentné príjmy a detské oddelenia dostávajú do situácie, keď musia riešiť aj osoby, ktoré by mali byť umiestnené v inom type zariadenia. Opití či agresívni pacienti podľa odborárov blokujú kapacity nemocníc a zvyšujú riziko konfliktov so zdravotníkmi.
Záchytné izby by podľa nich mohli pomôcť oddeliť intoxikovaných ľudí od pacientov, ktorí potrebujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Zdravotnícky personál by sa tak mohol viac sústrediť na svoju prácu a nemocnice by nemuseli suplovať funkciu zariadení určených na zvládanie intoxikácie.
Odborári zároveň upozorňujú, že samotné sprísňovanie zákonov nestačí. Ak sa agresívny človek dostane na urgent a začne ohrozovať personál, zdravotníci potrebujú okamžitú pomoc priamo na mieste.
SBS má byť tam, kde hrozí najväčšie riziko
Ďalším návrhom je efektívnejšie rozmiestnenie pracovníkov súkromných bezpečnostných služieb. Nemocnice ich už v súčasnosti využívajú, podľa sesterských odborov však nemusia byť vždy tam, kde ich personál potrebuje najviac.
Predsedníčka OZ SaPA Monika Kavecká upozorňuje, že bezpečnostná služba by mala byť prítomná predovšetkým na rizikových pracoviskách. Ide najmä o čakárne, ambulancie urgentných príjmov a ďalšie miesta, kde sa zdravotníci stretávajú s agresívnymi pacientmi alebo ich príbuznými.
Prítomnosť SBS môže podľa odborárov pomôcť predísť eskalácii konfliktu. V prípade napätia by bezpečnostní pracovníci mohli zasiahnuť skôr, než dôjde k fyzickému útoku.
Odbory preto nechcú, aby sa bezpečnosť personálu riešila iba školeniami. Požadujú konkrétne opatrenia, ktoré budú fungovať priamo v nemocničnej prevádzke.
Nedostatok sestier a lekárov zvyšuje napätie
Odborári upozorňujú aj na ďalší problém – nedostatočné personálne obsadenie nemocníc. Ak je na oddelení málo zdravotníkov, predlžujú sa čakacie lehoty, rastie pracovná záťaž a zvyšuje sa riziko, že zdravotná sestra zostane v náročnej situácii bez pomoci kolegov.
Kavecká upozornila aj na prípady, keď má počas nočnej služby celé oddelenie na starosti jediná sestra. Takéto podmienky podľa nej predstavujú problém nielen z hľadiska bezpečnosti zamestnancov, ale aj kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Dáta prezentované v minulom roku poukazovali na nedostatok približne 2 200 sestier a 800 lekárov na Slovensku. Ide o čísla, ktoré ukazujú rozsah personálneho problému, pričom skutočný nedostatok môže byť podľa dostupných odhadov ešte vyšší.
Závažnosť situácie naznačujú aj prognózy do budúcnosti. Podľa návrhu Národnej stratégie stabilizácie a riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve do roku 2040 bude Slovensko potrebovať doplniť približne 77-tisíc zdravotníkov, ak chce dosiahnuť priemerný štandard krajín Európskej únie.
Nedostatok personálu tak nie je iba otázkou pracovného komfortu. Môže ovplyvňovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti, fungovanie urgentných príjmov aj schopnosť nemocníc reagovať na krízové situácie.
Útoky na zdravotníkov nie sú ojedinelé
Obavy odborárov podporujú aj nedávne incidenty z nemocníc. Univerzitná nemocnica Bratislava v októbri zverejnila zábery útoku na 23-ročnú zdravotnú sestru na urgentnom príjme na Kramároch.
Podľa informácií nemocnice ju napadol opitý pacient, ktorého priviezla záchranná služba. Po tom, ako ho sestra usmerňovala, ju muž udrel do hlavy a začal škrtiť. Zdravotníčke pomohli kolegovia a ďalší pacient. Utrpela zranenia tváre a psychickú traumu.
V ďalšom prípade mal 34-ročný pacient z Írska napadnúť zdravotníkov na urgentnom príjme v bratislavskom Ružinove. Jeden zo zamestnancov utrpel zlomeninu nosa a ďalší poranenie ruky.
Prípady ukazujú, že agresia voči zdravotníkom nemusí zostať iba pri slovných konfliktoch. Aktualizovane.sk už informovalo aj o prípade z Trenčína, kde sa opitý pacient mal lekárke a zdravotnej sestre vyhrážať zastrelením. Čakanie pred ambulanciou ho nahnevalo. Opitý pacient sa mal lekárke a sestre vyhrážať, že ich postrieľa.
Ministerstvo plánuje panické tlačidlá a školenia
Ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo vnútra reagovali na problém spoločným memorandom. Dokument má posilniť spoluprácu medzi nemocnicami a políciou, zlepšiť výmenu informácií a nastaviť bezpečnostné postupy pri riešení incidentov.
Medzi avizovanými opatreniami sú aj tiesňové tlačidlá a alarmy, ktoré majú zdravotníkom umožniť rýchle privolanie pomoci. Minister zdravotníctva Kamil Šaško uviedol, že panické tlačidlá majú byť prepojené s bezpečnostnou službou.
Rezorty počítajú aj s preventívnym vzdelávaním personálu. Policajní preventisti majú zdravotníkom pomáhať pri rozpoznávaní rizikových situácií a zvládaní konfliktov.
Práve táto časť plánovaných opatrení však vyvolala kritiku. Odborári sa obávajú, že školenia budú prezentované ako riešenie, hoci bez dostatočného personálu, bezpečnostnej služby a záchytných izieb nemusia priniesť očakávaný výsledok.
Samotné memorandum podľa nich môže byť začiatkom spolupráce, no rozhodujúce bude, či sa prijaté záväzky skutočne premietnu do každodenného fungovania nemocníc.
Lekári upozorňujú na hranice sebaobrany
Predseda LOZ Peter Visolajský prirovnal prístup k bezpečnosti zdravotníkov k ochrane verejných predstaviteľov. Pripomenul, že po atentáte na premiéra Roberta Fica sa riešilo posilnenie jeho ochranky, nie to, aby sa sám učil brániť útočníkom.
Podľa odborárov by podobný princíp mal platiť aj v nemocniciach. Zamestnanec, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, nemá niesť hlavnú zodpovednosť za vlastnú ochranu pred násilníkom.
Na riziká spojené s agresívnymi pacientmi upozorňovali zdravotníci aj v minulosti. Aktualizovane.sk prinieslo správu o prípade, keď pacient v českej nemocnici ohrozoval sestry nožom a strelnou zbraňou. Agresívny pacient vytiahol na zdravotníkov nôž aj zbraň, spacifikovali ho až policajti.
Čo bude rozhodujúce pre bezpečnosť v nemocniciach?
Lekári a sestry neodmietajú každú formu školenia. Rozpoznávanie agresívneho správania, komunikácia s rozrušeným pacientom a zvládanie konfliktov môžu byť podľa nich užitočné. Problém nastáva vtedy, keď sa od zdravotníkov očakáva, že takéto školenia nahradia skutočnú ochranu.
Odbory preto žiadajú kombináciu viacerých opatrení: obnovenie záchytných izieb, lepšie rozmiestnenie SBS, dodržiavanie personálnych normatívov a dostupnosť tiesňových tlačidiel.
Bezpečné nemocnice sú podľa nich podmienkou kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Ak sa zdravotníci musia počas služby obávať o vlastný život, nemôžu sa naplno sústrediť na pacientov.
ČÍTAJTE AJ
Útoky na lekárov Heger považuje za neprípustné a je z nich znepokojený
