BRATISLAVA – Slovenskí zdravotníci žiadajú návrat protialkoholických záchytných izieb. Po sérii násilných incidentov v bratislavských nemocniciach upozorňujú, že tiesňové tlačidlá, policajné hliadky ani školenia nedokážu samy osebe zabezpečiť ich ochranu. Polícia od začiatku roka 2026 eviduje 32 prípadov napadnutia lekárov a sestier. Minister zdravotníctva Kamil Šaško už predstavil bezpečnostné opatrenia, no odborári požadujú systémové riešenie.
Problém násilia v nemocniciach sa opäť dostal do pozornosti po októbrových útokoch na urgentných príjmoch v Bratislave.
Zdravotníci upozorňujú, že agresívne správanie pacientov nie je výnimočné a mnohé incidenty sa ani nedostanú na verejnosť.
Najnovšia diskusia sa preto netýka iba spôsobu privolania pomoci, ale aj otázky, kto má zabezpečovať starostlivosť o silno intoxikovaných a agresívnych ľudí.
Polícia eviduje 32 napadnutí zdravotníkov
Podľa údajov Policajného zboru došlo od začiatku roka 2026 k 32 evidovaným prípadom napadnutia zdravotníckych pracovníkov.
Z toho bolo:
- 23 prípadov kvalifikovaných ako trestný čin.
- 9 prípadov posudzovaných ako priestupok.
Najviac evidovaných trestných činov bolo v Banskobystrickom kraji, kde polícia zaznamenala sedem prípadov.
V Bratislavskom kraji evidovala päť trestných činov.
V Žilinskom kraji zaznamenala tri trestné činy a dva priestupky.
Tieto údaje však nemusia zachytávať všetky prípady agresívneho správania. Slovné útoky a incidenty, ktoré sa polícii neoznámia, sa v štatistike nemusia objaviť.
Zdravotníci majú pri výkone svojho povolania osobitnú zákonnú ochranu. Útok na nich preto môže mať závažnejšie trestnoprávne následky.
Na Kramároch napadli sestru, v Ružinove ďalších zdravotníkov
Bezpečnostné opatrenia urýchlili dva závažné incidenty z októbra.
Dňa 13. októbra 2026 došlo na urgentnom príjme Univerzitnej nemocnice Bratislava na Kramároch k fyzickému útoku na zdravotnú sestru.
Podľa nemocnice ju napadol pacient pod vplyvom alkoholu.
Ďalší incident sa odohral na urgentnom príjme v Ružinove.
Podľa zverejnených informácií tam mal 34-ročný občan Írska napadnúť dvoch zdravotníkov. Jeden zo zamestnancov utrpel zlomeninu nosa, ďalší poranenie ruky.
Prípady vyvolali otázky, či majú zdravotníci dostatočnú ochranu pred pacientmi, ktorých správanie sa môže náhle zmeniť na násilné.
Na podobné riziká upozornil aj portál Aktualizovane.sk v článku Čakanie pred ambulanciou ho nahnevalo. Opitý pacient sa mal lekárke a sestre vyhrážať, že ich postrieľa.
Minister Šaško predstavil bezpečnostné opatrenia
Minister zdravotníctva Kamil Šaško reagoval na útoky pokynom pre štátne nemocnice.
Jeho cieľom je zlepšiť ochranu pracovníkov urgentných príjmov.
Medzi predstavenými opatreniami sú:
- Tiesňové tlačidlá: zdravotníci majú mať možnosť okamžite privolať pomoc.
- Zvukové alarmy: výstražný signál má upozorniť personál na nebezpečnú situáciu.
- Praktické školenia: zamestnanci sa majú naučiť rozpoznávať rizikové správanie a predchádzať eskalácii konfliktov.
- Posilnená fyzická ochrana: ministerstvo počíta s bezpečnostnými službami, zásahovými tímami a kamerovým dohľadom.
Rezorty zdravotníctva a vnútra zároveň podpísali memorandum o spolupráci.
Jeho súčasťou má byť lepšia koordinácia nemocníc s políciou.
V diskusii je aj možnosť zapojiť do ochrany nemocníc žandárov.
Zdravotníci upozorňujú: Tlačidlo nemusí zastaviť útočníka
Predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Michal Gedaj upozornil, že tiesňové tlačidlo môže byť užitočné, ale pri náhlom útoku nemusí stačiť.
Problémom je predovšetkým čas potrebný na príchod pomoci.
Ak sa agresor vrhne na zdravotníka bez varovania, bezpečnostná služba nemusí stihnúť zasiahnuť pred samotným napadnutím.
Ďalšou otázkou je dostupnosť tlačidla.
Pevne umiestnený poplachový systém pod pracovným stolom nemusí zdravotníkovi pomôcť, ak sa incident odohrá na chodbe alebo pri pacientskom lôžku.
Gedaj preto navrhuje zvážiť aj osobné mobilné privolávače pomoci.
Rozhodujúce podľa neho nie je iba privolanie bezpečnostnej služby, ale aj to, ako rýchlo sa dostane k ohrozenému pracovníkovi.
Lekári odmietajú, aby sa zo sestier stali ochrancovia nemocnice
Diskusiu vyvolali aj pripravované školenia.
Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský považuje za nesprávne očakávať, že zdravotné sestry a lekári budú schopní fyzicky zvládať agresívnych pacientov.
Podľa jeho názoru nie je úlohou zdravotníka bojovať s útočníkom, ale poskytovať odbornú zdravotnú starostlivosť.
Odborári však rozlišujú medzi fyzickou sebaobranou a školeniami zameranými na komunikáciu.
Kurzy, ktoré učia rozpoznávať napätie, upokojiť konfliktného pacienta alebo správne privolať pomoc, považujú za užitočný doplnok.
Nemali by však nahrádzať profesionálnu ochranu.
Podrobnejšie sa tejto otázke venuje aj článok Aktualizovane.sk Sestry sa majú na urgentoch brániť agresorom? Lekári odmietajú kurzy sebaobrany.
Zdravotníci chcú obnoviť protialkoholické záchytky
Jednou z najvýraznejších požiadaviek zdravotníkov je návrat záchytných izieb.
Takéto zariadenia boli na Slovensku v minulosti využívané na dohľad nad osobami pod výrazným vplyvom alkoholu.
Ich pôvodná sieť postupne zanikla a krajina dnes nemá porovnateľný celoštátny systém.
Lekárske odborové združenie aj Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek podporujú ich obnovenie.
Argumentujú tým, že urgentné príjmy nemajú suplovať zariadenia určené na bezpečné zvládanie intoxikovaných osôb.
Záchytka by však nemohla automaticky nahradiť nemocnicu. Človek v bezvedomí, s úrazom, otravou alkoholom alebo iným vážnym zdravotným stavom potrebuje odborné vyšetrenie a podľa potreby neodkladnú nemocničnú starostlivosť.
Rozhodujúce by preto boli jasné pravidlá, kto môže byť umiestnený na záchytnej stanici a kto musí zostať v zdravotníckom zariadení.
Minister nechce záchytky priamo v nemocniciach
Kamil Šaško však nesúhlasí s predstavou, že by nemocnice mali prevádzkovať záchytné izby ako súčasť urgentných príjmov.
Minister upozorňuje, že hlavnou úlohou nemocníc je liečba pacientov, nie zabezpečovanie pobytu ľudí, ktorí sú iba pod vplyvom alkoholu a nepotrebujú hospitalizáciu.
Zdravotnícke odbory však navrhujú aj iné riešenie.
Podľa Michala Gedaja by záchytné zariadenia mohli fungovať ako samostatné prevádzky v blízkosti nemocničných areálov.
Takéto usporiadanie by umožnilo dostupnosť zdravotníckej pomoci, pričom by záchytka nebola súčasťou bežnej prevádzky urgentného príjmu.
Ako príklad uvádzajú Českú republiku, kde protialkoholické záchytné stanice fungujú aj v súčasnosti.
Návrat záchytiek podporujú aj mestskí policajti
Obnovenie záchytných izieb nepodporujú iba zdravotníci.
Mestská polícia Bratislava a Združenie náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska upozornili 30. októbra na potrebu systémového riešenia.
Podľa nich sa problém agresívnych a intoxikovaných osôb presúva medzi nemocnice, políciu a ďalšie verejné služby.
Mestská polícia Bratislava uviedla, že jej príslušníci boli od začiatku roka do 1. októbra na bratislavských urgentných príjmoch 844-krát.
V rovnakom období predchádzajúceho roka išlo o 615 prípadov.
To predstavuje nárast o 229 zásahov alebo asistencií.
Tieto čísla neznamenajú 844 fyzických útokov. Zahŕňajú širšie spektrum udalostí, pri ktorých bola potrebná prítomnosť mestskej polície.
Údaje však naznačujú rastúcu záťaž bezpečnostných zložiek v okolí urgentných príjmov.
Bezpečnostná služba musí byť bližšie k pacientom
Odborári kritizujú aj spôsob rozmiestnenia súkromných bezpečnostných služieb.
Podľa nich nestačí, ak má nemocnica pracovníka SBS iba pri hlavnom vstupe alebo na vrátnici.
Pri útoku na urgentnom príjme môže byť takýto pracovník príliš ďaleko.
Zdravotníci požadujú, aby bola ochrana sústredená najmä do rizikových priestorov.
Ide o čakárne, miesta prvotného triedenia pacientov a vstupy do ošetrovacích zón.
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko upozorňuje, že nové bezpečnostné opatrenia by sa nemali vzťahovať iba na štátne nemocnice.
Rovnaké riziká totiž existujú aj v zariadeniach iných zriaďovateľov.
Nedostatok personálu môže riziko ešte zvyšovať
Zdravotnícki odborári spájajú bezpečnostné problémy aj s nedostatkom zamestnancov.
Ak na urgentnom príjme pracuje málo sestier a lekárov, personál má menej možností reagovať na konflikt a vzájomne si pomáhať.
Nedostatočné personálne obsadenie zároveň môže predlžovať čakanie pacientov.
To podľa odborárov vytvára ďalšie napätie v už aj tak náročnom prostredí.
Peter Visolajský preto požaduje dôsledné dodržiavanie personálnych normatívov.
Samotné zvýšenie počtu zamestnancov síce nezaručí odstránenie násilia, môže však zlepšiť organizáciu práce a schopnosť pracoviska reagovať na nebezpečné situácie.
Čo sa stane, keď agresívny pacient potrebuje ošetrenie?
Osobitne zložitá situácia nastáva, keď sa agresívne správa človek, ktorý zároveň potrebuje zdravotnú starostlivosť.
Odborári upozorňujú na prípady, keď polícia privezie intoxikovanú osobu na vyšetrenie, ale následne ponechá riešenie jej správania iba na zdravotníkoch.
Podľa Michala Gedaja by pri pretrvávajúcej agresii mala polícia v rámci svojich zákonných oprávnení poskytovať potrebnú asistenciu.
Neznamená to však, že každý intoxikovaný pacient patrí do policajného zaistenia.
Postup musí rešpektovať zdravotný stav človeka, jeho práva aj zákonné podmienky prípadného obmedzenia osobnej slobody.
Zdravotníci zároveň upozorňujú, že agresívne správanie môže súvisieť aj s abstinenčnými príznakmi alebo akútnym zdravotným problémom.
Preto je potrebná spolupráca bezpečnostných zložiek so zdravotníckym personálom.
Kedy sa záchytky na Slovensko vrátia?
Hoci podporu ich obnoveniu vyjadrili zdravotnícke odbory aj predstavitelia mestských polícií, konkrétny termín návratu záchytných izieb zatiaľ nebol potvrdený.
Otvorených zostáva niekoľko otázok vrátane financovania, prevádzkovateľa, personálneho zabezpečenia a pravidiel prijímania osôb.
Ministerstvo zdravotníctva pokračuje v rokovaniach so zástupcami nemocníc, bezpečnostných zložiek a samospráv.
Najbližšie rozhodnutia ukážu, či štát zostane pri tiesňových tlačidlách a posilnenom dohľade, alebo pripraví aj systémové riešenie záchytných zariadení.
Zdravotníci pritom zdôrazňujú, že ochrana pred násilím musí fungovať okamžite, nie až po ďalšom útoku.
Zdroj: Pravda, Policajný zbor SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Mestská polícia Bratislava, vyjadrenia LOZ, SOZ ZaSS a Asociácie nemocníc Slovenska.
ČÍTAJTE AJ
Agresívny pacient vytiahol na zdravotníkov nôž aj zbraň, spacifikovali ho až policajti
