19.7.2023 (SITA.sk) – S výnimkou Varšavy ostatné burzy v strednej Európe stagnujú. Bratislavská burza je však na tom s odstupom najhoršie.
Slovenský akciový trh je takmer mŕtvy, a to napriek tomu, že dve tretiny Slovákov podľa ankety brokera Zetano v tomto roku investujú alebo plánujú investovať do akcií. Podľa analýzy Zetano Slováci uspokojujú svoj investičný apetít iným spôsobom, a to primárne cez rôzne online platformy, cez ktoré sa dajú ľahko nakupovať akcie známych svetových spoločností kótovaných na významných burzách ako New York Stock Exchange alebo NASDAQ.
Bratislavská burza sa pritom vymyká vývoju akciových trhov strednej Európy, keď Varšavská burza zaznamenáva zaujímavé čísla a zvyšné burzy v Prahe a Budapešti si aspoň udržiavajú dlhodobé objemy, čo svedčí prinajmenšom o relatívnej dôvere investorov v tieto trhy.
Akciový trh na Burze cenných papierov v Bratislave speje k zániku
Zásadným problémom Burzy cenných papierov v Bratislave je malý počet a objem obchodov a tiež fakt, že ťažisko obchodovania sa výrazne presunulo z akcií na dlhopisy.
Priemerný denný objem obchodov v roku 2020 bol tesne pod hranicou 770-tisíc eur, v roku 2023 to bolo len niečo vyše 800-tisíc eur. Avšak drvivá väčšina patrí dlhopisom. V roku 2020 sa s akciami zobchodovalo v priemere necelých 60 000 eur denne, v roku 2022 to bolo len niečo cez 20 000 eur a v máji tohto roku už len 9 000 eur. Akcie tak tvoria len asi jedno percento z celkového objemu obchodov. Bratislavská burza má veľmi nízky počet upísaných akcií a slabý „výtlak“ BCPB prakticky vylučuje nové upisovanie akcií (IPO alebo prvotných emisií). Naopak, akciové portfólio sa postupne znižuje a prakticky speje k zániku.
Burza cenných papierov v Bratislave síce vznikla 15. marca 1991 rozhodnutím Ministerstva financií SR, avšak reálne obchodovanie na nej začalo až v apríli 1993. Hlavným indexom Burzy cenných papierov v Bratislave je SAX. Jeho úroveň sa za posledné štyri roky pohybuje okolo 350 bodov. Podobne ako na iných burzách, aj na bratislavskej sa prejavilo vypuknutie pandémie Covid-19 najprv poklesom a následným oživením. Index SAX dosiahol maximum na začiatku roka 2022, keď nakrátko prelomil hranicu 400 bodov. Odvtedy vidno prakticky nepretržitý pokles a index SAX sa aktuálne pohybuje okolo 320 bodov.*
Varšavská burza je dominantná a stabilne rastie
Presným opakom Bratislavy je Varšavská burza, ktorá je nielen jednoznačne najväčšia v stredoeurópskom regióne, ale je aj najlikvidnejšia so stabilným rastom kótovaných akciových titulov.
Burza vo Varšave začala písať svoju históriu v roku 1817. S vypuknutím 2. svetovej vojny však v roku 1939 ukončila svoju činnosť a po ére komunistickej diktatúry sa na nej začalo opäť obchodovať až v roku 1991.
Za posledných päť rokov hlavný index varšavskej burzy WIG väčšinou kolísal medzi 45 000 a 70 000 bodmi. V predvečer pandémie koronavírusu prekročil 57 000 bodov, následne prudko poklesol pod 45 000 bodov a do polovice októbra 2021 sa index WIG zotavil a prekročil rekordnú úroveň 73 000 bodov. V súčasnosti je index WIG tesne nad hranicou 67 000 bodov.*
Objem obchodov na varšavskej burze tento rok v máji dosiahol približne 260 miliónov eur denne. Približne polovica bola na trhu s derivátmi. Drvivá väčšina obchodov na hotovostnom trhu sa týkala akcií (vyše 90 percent). Objemy obchodov sú dnes na mierne vyššej úrovni ako pred pandémiou koronavírusu.
Pražská burza stagnuje
Pražská burza bola založená v roku 1871 pôvodne ako komoditná burza a s cennými papiermi sa na nej začalo obchodovať až neskôr. Burza však bola zatvorená ešte pred 2. svetovou vojnou v roku 1938. Pražská burza so znovuotvorením čakala až do roku 1993, keďže v systéme centrálne plánovaného hospodárstva nebolo pre finančné burzy miesto.
Hlavným indexom pražskej burzy je index PX. Jeho hodnota sa niekoľko rokov pred vypuknutím pandémie Covidu pohybovala okolo 1000 bodov. Počas zotavovania sa z Covidu stúpol index PX nad 1400 bodov, momentálne je o približne sto bodov nižšie.*
Pražská burza je treťou najväčšou v stredoeurópskom regióne. Objem obchodov je v súčasnosti zhruba na rovnakej úrovni ako v roku 2002, no zároveň na tretinovej až polovičnej úrovni rokov 2009 až 2011. V máji 2023 boli denne obchodované akcie v hodnote okolo 33 miliónov eur a dlhopisy v hodnote asi 570 tis. eur.
Burza cenných papierov v Budapešti
História budapeštianskej burzy siaha až do roku 1864 a podobne ako v ďalších socialistických štátoch počas socializmu nefungovala. Obnovená bola v júni 1990.
Hlavný index budapeštianskej burzy BUX mal za posledných päť rokov priemernú hodnotu okolo 40 000 bodov. V predvečer Covidovej krízy prekročil 45-tisíc bodov, v nasledujúcich týždňoch klesol na 30-tisíc. Od apríla 2020 neustále rástol až do konca roka 2021, kedy kulminoval na takmer 56 000 bodoch. V súčasnosti sa pohybuje index BUX mierne nad úrovňou 50 000 forintov.*
Priemerný denný objem obchodov je v tomto roku pod hranicou 23 miliónov eur, pričom drvivú väčšinu (97 percent) tvoria akcie maďarských spoločností. Objemy obchodov s derivátmi sú tiež okolo 23 miliónov eur za deň, pričom drvivú väčšinu tvoria menové futures. Objemy obchodov pred Covidom dosahovali približne 30 miliónov eur za deň, pričom obchody s derivátmi boli na podobnej úrovni. Celkovo je budapeštianska burza druhou najvýznamnejšou v rámci stredoeurópskeho regiónu, avšak s výrazným odstupom za Varšavskou burzou.
* Minulá výkonnosť nie je zárukou budúcich výsledkov.
Informačný servis
Viac k témam: Akcie, BCPB, Burza, PR, Zetano
Zdroj: SITA.sk – Slováci chcú investovať do akcií, avšak nie na Bratislavskej burze © SITA Všetky práva vyhradené.
