13.4.2022 (Webnoviny.sk) – Propaganda je mimoriadne zákerná. Vieme to už od vojny na Donbase v roku 2014, keď vyrábala rôzne fámy, pričom sa neštíti ísť úplne na doraz a démonizovať nepriateľa, povedal v rámci online diskusie ITAPA Digital Talk na tému propagandy a dezinformácií novinár Vladimír Šnídl z Denníka N. Hlavný problém je podľa neho ten, že ľudia sú na sociálnych sieťach nepripravení.
„Spoločnosť ešte nie je pripravená na sociálne siete, nikto ľudí nenaučil, že keď vidia článok, treba si pozrieť aj jeho zdroj,“ vysvetlil Šnídl. Na správanie sa na sociálnych sieťach a vyhodnocovanie informácií nie sú pripravené ani deti. „Jediné miesto, kde môžeme mladú generáciu pripraviť na sociálne siete, je škola. Treba hľadať cesty, ako tieto informácie k deťom dostať, vzdelávať ich o kyberšikane, mediálne ich vychovávať,“ povedal V. Šnídl s tým, že je to jedno z mála miest, kde je technicky možné s deťmi komunikovať, ,a deti to baví. Urobiť to vie pritom aj štát. Najľahšia cesta je teda komunikovať osobne – či už v školách, v knižniciach s deťmi, v domovoch dôchodcov so seniormi – vysvetľovať tieto veci ľuďom v komunitách.
Čo sa týka sociálnej siete Facebook, tam sa treba zamerať najmä na tých, ktorí sú „v strede“, a teda tých, ktorí nie sú úplne presvedčení o tom, na koho strane sú. „Na Facebooku sa to na ľudí valí z každej strany, prokremeľská strana je ukričanejšia, no rozhodne má zmysel robiť čokoľvek z pohľadu štátu či jednotlivcov,“ povedal v rámci diskusie V. Šnidl. Ako dodal, rozoznať hoax nie je atómová fyzika Šnídl zároveň ocenil, že aj štátne inštitúcie sú už oveľa aktívnejšie na Facebooku, čo situácii len pomáha, pretože veci vysvetľujú.
Ihriskom propagandy sú skutočne sociálne siete a iné digitálne platformy, potvrdil to aj štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) Ján Hargaš. Situácia s obsahom na sociálnych médiách však musí byť podľa jeho slov riešená na úrovni Európskej únie. „Potrebujeme sadu pravidiel, ktorá bude jedným spôsobom uplatňovaná v celej Európskej únii a Slovensko je v tomto veľmi aktívnym členom EÚ,“ povedal s tým, že už prebieha diskusia s digitálnymi platformami na úrovni únie, pričom začínajú vznikať riešenia, ako na ne vyvinúť väčší tlak, aby regulovali a kontrolovali obsah, ktorý poskytujú. „Systematická cesta je presunúť väčšiu zodpovednosť na tých, ktorí šírenie dezinformácií umožňujú. Musia existovať sankcie pre platformy, aby zodpovednejšie pristupovali k čisteniu obsahu, ktorý poskytujú,“ uviedol J. Hargaš. MIRRI pripravuje legislatívny nástroj na to, aby platformy niesli za šírenie svojho obsahu zodpovednosť, tá bude obsahovať aj možnosť preskúmania riešenia platforiem. „Platformy by mali niesť následky za to, že neregulovali informácie, keď už hraničia s trestným činom, aj vo forme pokút,“ dodal štátny tajomník MIRRI.
Rezort proti dezinformáciám bojuje aj vo forme viacerých výziev. Ešte vlani bola vyhlásená výzva na boj proti dezinformáciám, v rámci ktorej podporil sumou 120-tisíc eur sedem projektov, ktoré k tomuto boju prispejú. Plánuje už aj ďalšiu. Okrem toho pripravuje v rámci plánu obnovy aj výzvu na technické riešenia na boj s dezinformáciami, pretože akékoľvek verejné zdroje treba využiť na to, aby sa táto situácia riešila. Zároveň sa ministerstvo zameriava aj na vyškolenie 170 tisíc seniorov, ako sa v digitálnom priestore správať a poskytne im technické vybavenie na zapojenie do digitalizácie (tablety).
Ruku k dielu v boji proti propagande a dezinformáciám pridáva aj Ministerstvo obrany SR. Podľa štátneho tajomníka rezortu Mariana Majera je snahou propagandy spochybňovať všetko, čo dlhodobo funguje – či je to Európska únia, NATO, demokratické procesy, či štandardné médiá. Je to v podstate o tom, že systém, ktorý existuje, nie je vyhovujúci a vedie nás do záhuby, myslí si. Rezort obrany preto dlhodobo pracoval na Akčnom pláne koordinácie boja proti hybridným hrozbám na roky 2022 až 2024, ktorý obsahuje približne 50 úloh pre rôzne ministerstvá. Plán začiatkom marca schválila vláda SR. „Rezorty si musia byť vedomé tohto problému, musia si vytvárať vnútorné kapacity, aby problémom vedeli čeliť, niesli adekvátnu zodpovednosť a riešili ich financovanie,“ vysvetlil M. Majer.
Medzi úlohy, ktoré vyplývajú z materiálu, patrí napríklad posilnenie kapacít štátu. Znamená to, že na každom jednom ministerstve bude vytvorený odbor, ktorý sa bude venovať týmto témam. Posilniť treba aj strategickú komunikáciu, urobiť zmeny vo volebnom zákone, v kontrolách zahraničných investícií, investícií do médií či do akademickej obce, ako aj vytvoriť výbor na úrovni Bezpečnostnej rady SR v oblasti hybridných hrozieb. „Je to dokument, ktorý môže byť dopĺňaný, aktualizovaný. To je aj naším cieľom – aby si rezorty vytvorili svoje vlastné mechanizmy na boj proti hybridným hrozbám. Prvýkrát sa dal dokopy zoznam úloh, ktorý treba urobiť, nie je to len zodpovednosť štátu, ale aj zodpovednosť celej spoločnosti,“ vysvetlil štátny tajomník rezortu obrany M. Majer.
Podľa psychológa z občianskeho združenia PDCS Dušana Ondruška je jedným z hlavných nástrojov dezinformácií strach a obavy, ktoré sťažujú racionálnu kontrolu nad tým, čo sa deje. Problémom podľa neho je, že zo všetkých strán sa na nás valia nepríjemné informácie, ľudia preto hľadajú systém, ako sa s tým vysporiadať. „Je to simplexný spôsob – vytvoríme si teóriu toho, ako to naozaj je a tej sa držíme, aj keď vieme, že možno nie je úplne pravdivá,“ vysvetlil D. Ondrušek.
Naša schopnosť zastaviť nepríjemné procesy je však podľa neho oveľa pomalšia ako to, čo sa deje. „Zlé správy sa šíria rýchlejšie, ako tie dobré a pravdivé. Sme preto v nevýhodnej situácii, pretože dezinformácie sú, žiaľ, rýchlejšie,“ povedal v rámci online diskusie. Podľa jeho slov sme rodinná a uzavretá spoločnosť, nemáme dostatok vzdelanosti, 20 rokov sme sa nevenovali v školách tomu, aby deti vedeli s informáciami pracovať a zároveň sme veľmi podozrievaví voči všetkému, čo vychádza zo strany štátu. „Musíme pracovať s tým, že budeme budovať dôveru, klásť veľký dôraz na racionálnu analýzu informácií, učiť v školách deti kriticky myslieť, no venovať sa musíme aj kognitívnym schopnostiam,“ dodal na záver psychológ Dušan Ondrušek.
ITAPA Digital Talks je séria pravidelných online diskusných stolov s kľúčovými osobnosťami na aktuálne témy. Podujatia ITAPA už 20 rokov prinášajú nové impulzy a inšpirácie, pričom sa stali vrcholnou kongresovo-diskusnou platformou na Slovensku, so stovkami spíkrov a účastníkov z domáceho prostredia aj zahraničia.
Informačný servis
Viac k témam: Dezinformácie, ITAPA, ITAPA Digital Talk, Sociálne siete
Zdroj: Webnoviny.sk – Slovenská spoločnosť nie je pripravená na sociálne siete © SITA Všetky práva vyhradené.
