Slovensko sa pripojilo k medzinárodnému mechanizmu, ktorý má v budúcnosti rozhodovať o náhradách škôd spôsobených vojnou na Ukrajine. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok podpísal v Štrasburgu dohovor o vytvorení Medzinárodnej nárokovej komisie pre Ukrajinu.
Podpis však ešte neznamená, že je Slovensko dohovorom definitívne viazané. Pred ratifikáciou bude potrebný aj súhlas slovenského parlamentu.
Komisia má rozhodovať o nárokoch na odškodnenie
Nová Medzinárodná nároková komisia má byť ďalšou časťou širšieho systému odškodňovania následkov vojny.
Jej úlohou bude posudzovať, vyhodnocovať a rozhodovať o nárokoch týkajúcich sa škôd, strát a ujmy spôsobených na území Ukrajiny alebo voči Ukrajine.
Nejde teda iba o evidovanie škôd.
Komisia má v budúcnosti rozhodovať aj o tom, či je konkrétny nárok oprávnený a aká suma náhrady by mala byť priznaná.
Register už eviduje desaťtisíce prípadov
Prvou súčasťou mechanizmu je Register škôd pre Ukrajinu, ktorý funguje od apríla 2024.
Rada Európy začiatkom septembra uviedla, že dostala už takmer 190-tisíc nárokov vo viac ako 30 kategóriách. Približne 58-tisíc z nich už bolo zapísaných do registra, ostatné sa preverovali.
Aktualizované.sk sa téme finančných dôsledkov vojny venovalo aj pri spore o zmrazené ruské aktíva, ktorých konfiškáciu Belgicko odmieta pre právne a finančné riziká.
Slovensko bude ešte potrebovať súhlas parlamentu
Slovenská vláda podpísanie dohovoru schválila 2. septembra.
Keďže ide o medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy, samotný podpis Mareka Eštoka nestačí.
Pred ratifikáciou musí dať súhlas Národná rada SR.
Až následne môže Slovensko dokončiť vnútroštátny proces potrebný na to, aby bolo dohovorom plne viazané.
Dohovor zatiaľ nie je účinný
Medzinárodná komisia ešte nezačala fungovať.
Dohovor nadobudne účinnosť až po splnení stanovených podmienok, medzi ktoré patrí ratifikácia najmenej 25 štátmi alebo oprávnenými organizáciami a dostatočné finančné zabezpečenie jej činnosti.
Slovensko sa tak podpisom pridalo k štátom, ktoré podporili vznik nového mechanizmu, no rozhodujúca fáza ešte len príde.
Kto škody nakoniec zaplatí, zostáva otvorenou otázkou
Samotná komisia má rozhodovať o oprávnenosti a výške jednotlivých nárokov.
Dohovor však automaticky nevyriešil jednu z najzložitejších politických a právnych otázok – z akých zdrojov sa budú priznané náhrady reálne vyplácať.
Práve v tejto súvislosti sa v Európe diskutuje aj o zmrazených ruských aktívach.
Debata zostáva právne aj politicky komplikovaná, keďže niektoré štáty presadzujú ich širšie využitie pre Ukrajinu, zatiaľ čo iné upozorňujú na možné právne a finančné dôsledky.
Slovensko zostáva súčasťou širšieho európskeho rámca
Podpis dohovoru zapadá do širšej spolupráce Slovenska s európskymi inštitúciami pri riešení následkov ruskej invázie.
Ukrajina zároveň pokračuje v približovaní k Európskej únii. Aktualizované.sk už informovalo, že Ukrajina vedie prístupové rokovania s EÚ a jej európske smerovanie má zakotvené aj v ústave.
Podpisom Slovensko podporilo vytvorenie inštitúcie, ktorá má v budúcnosti rozhodovať o konkrétnych nárokoch poškodených osôb, organizácií aj ukrajinského štátu.
ČÍTAJTE AJ
Obrovská armáda a nárazník proti Rusku. Čo môže Európa získať vstupom Ukrajiny do Európskej únie?
Najbližším dôležitým krokom pre Slovensko bude prerokovanie zmluvy v Národnej rade SR. Podpis preto nemožno zamieňať s definitívnou ratifikáciou ani s okamžitým vznikom povinnosti vyplácať konkrétne náhrady.
Ak dohovor získa potrebný počet ratifikácií a splnia sa finančné podmienky, Medzinárodná nároková komisia sa má stať druhou hlavnou súčasťou systému, ktorý má premieňať evidované vojnové škody na konkrétne rozhodnutia o odškodnení.
Udalosť na mape
