Slovensko v súťaži o mozgy výrazne zaostáva, modré karty využíva len okrajovo, upozorňuje analytička
10.2.2026 (SITA.sk) – Slovensko v súťaži o vysoko kvalifikovaných odborníkov z tretích krajín výrazne zaostáva a jeden z kľúčových nástrojov Európskej únie využíva len symbolicky. Ukazujú to údaje o udeľovaní takzvanej modrej karty EÚ, ktorá je určená práve pre prilákanie špecialistov s vysokou kvalifikáciou.
Podľa analytičky Klubu 500 Diany Motúzovej bolo v roku 2024 na Slovensku udelených len 32 modrých kariet, čo patrí medzi najslabšie výsledky v celej Európskej únii. V praxi to znamená, že Slovensko tento nástroj takmer nevyužíva, a to ani v období, keď domáci trh práce čelí čoraz výraznejšiemu nedostatku odborníkov v technických odboroch, IT, špecializovanom priemysle, zdravotníctve či vo výskume a vývoji.
Príčin je viacero
Zaostávanie Slovenska je zreteľné nielen v absolútnych číslach, ale aj v prepočte na veľkosť trhu práce. Kým na Slovensku pripadlo v roku 2024 len 12 modrých kariet na milión zamestnaných obyvateľov, v Česku to bolo približne 121, v Rakúsku 197 a v Nemecku až 1 367 modrých kariet. Tento pohľad podľa Motúzovej ukazuje, že problém nespočíva len v malej veľkosti krajiny, ale najmä v jej schopnosti systematicky priťahovať a integrovať vysoko kvalifikovanú pracovnú silu. Slovensko zaostáva nielen za západnou Európou, ale aj za krajinami regiónu, ktoré dokázali vytvoriť funkčnejšie a predvídateľnejšie podmienky pre odborníkov zo zahraničia.
Nízke využívanie modrej karty má podľa analytičky viacero príčin. Jednou z nich je nižšia atraktivita Slovenska v porovnaní so západnou Európou, a to z pohľadu miezd, odvodového zaťaženia aj celkovej kvality života. Významnú úlohu však zohrávajú aj administratívne bariéry, zdĺhavé a komplikované procesy pri vybavovaní pobytov a pracovných povolení, slabá koordinácia medzi inštitúciami či neistota, ktorú tento proces prináša zamestnávateľom aj samotným uchádzačom.
Keďže sa modrá karta na Slovensku využíva len okrajovo, nevytvorilo sa podľa Motúzovej dostatočné know-how ani štandardizované postupy na strane štátu ani firiem. Nábor mimo EÚ je tak pre podniky spojený s vyššou časovou a administratívnou neistotou, čo ich často odrádza a vedie k hľadaniu jednoduchších riešení.
Celkový obraz v rámci Európskej únie navyše ukazuje, že modrá karta funguje ako silne koncentrovaný nástroj. Dominantné postavenie má podľa analytičky Nemecko, ktoré v roku 2024 vydalo až 56 252 modrých kariet, čo predstavuje približne 72 percent všetkých udelených kariet v EÚ. Spolu s Poľskom tvoria tieto dve krajiny takmer 80 percent celkového objemu a prvých päť krajín až približne 89 percent. Slovensko v tomto systéme zohráva len marginálnu úlohu, čo znižuje jeho schopnosť konkurovať v boji o talent aj v rámci samotnej únie.
USA fungujú ako magnet
Analytický pohľad sa ešte viac vyostruje pri porovnaní s USA. Spojené štáty dlhodobo fungujú ako magnet pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov vďaka veľkosti trhu, vyšším mzdám v špičkových sektoroch, koncentrácii technologických lídrov a silnému výskumnému prostrediu. Kľúčovým nástrojom je program H-1B, ktorý umožňuje firmám zamestnávať zahraničných špecialistov. Hoci ide o odlišný imigračný režim, porovnanie ukazuje mieru, v akej USA dokážu budovať a udržiavať ekosystém talentu.
V roku 2024 bolo schválených takmer 400-tisíc žiadostí v rámci tohto programu, pričom významnú časť tvorili predĺženia a zmeny zamestnávateľa. To potvrdzuje schopnosť USA dlhodobo pracovať s vysoko kvalifikovanou zahraničnou pracovnou silou, aj napriek politickým debatám o protekcionizme.
Pre Slovensko z toho vyplýva podľa Motúzovej jasný záver. Ak chce udržať konkurencieschopnosť priemyslu a podporiť transformáciu ekonomiky smerom k vyššej pridanej hodnote, bez aktívnejšieho priťahovania vysoko kvalifikovaných ľudí to nebude možné. Demografický vývoj a starnutie populácie budú tlak na pracovný trh len zvyšovať a domáce zdroje pracovnej sily už dnes nestačia pokrývať potreby rastúcich sektorov.
Slabé využívanie modrej karty tak nie je len štatistickým údajom, ale jasným signálom, že Slovensko v medzinárodnej konkurencii o talent nedokáže ponúknuť dostatočne atraktívne a funkčné podmienky. Ak sa tento trend nezmení, krajina bude čoraz častejšie narážať na limity rastu, odchod investícií a postupné zaostávanie v inovačnej výkonnosti.
Viac k témam: Modrá karta, Trh práce
Zdroj: SITA.sk – Slovensko v súťaži o mozgy výrazne zaostáva, modré karty využíva len okrajovo, upozorňuje analytička © SITA Všetky práva vyhradené.
