18.12.2021 (Webnoviny.sk) – Sudcovia by sa mali verejne vyjadrovať a vstupovať do verejného priestoru so svojimi názormi. Ich prejav by však mal byť dôstojný, rozvážny a vždy pravdivý. Zhodli sa na tom odborníci slovenských a zahraničných inštitúcií na diskusii mimovládnej organizácie Via Iuris o slobode a zdržanlivosti vo verejnom prejave sudcu.
Ako informovala mimovládka na svojej internetovej stránke, sudca by si mal byť pri svojom prejave vedomý, že reprezentuje súdnu moc na Slovensku.
Vysoká nedôvera obyvateľstva
Via Iuris skonštatovalo, že v porovnaní s obdobím spred 10 – 15 rokov sú slovenskí sudcovia v súčasnosti pomerne aktívni vo verejnom priestore. Využívajú sociálne siete, píšu blogy, komunikujú s médiami, dávajú rozhovory, prostredníctvom petícií sa angažujú nielen v témach týkajúcich sa justície.
„Sudcovia a sudkyne reprezentujú významné inštitúcie, a preto nie je možné opomínať, že spôsob ich verejného vystupovania ovplyvňuje dôveru ľudí v justíciu. Tá je na Slovensku dlhodobo mimoriadne nízka. Justícii nedôveruje viac ako 70 percent slovenského obyvateľstva,“ uviedla mimovládna organizácia. Vysvetlili, že Slovensko má základné rámce, ktoré čiastočne vymedzujú verejné vystupovanie sudcov (zákon o sudcoch a prísediacich, Zásady sudcovskej etiky, rozhodnutia Súdnej rady SR), chýbajú však podrobnejšie interpretačné pravidlá a rozhodnutia v konkrétnych prípadoch, ktoré by tieto rámce bližšie špecifikovali.
Užšie angažovanie vo východnej a strednej Európe
„Holandské obyvateľstvo má vysokú dôveru v súdy. Až 76 percent verejnosti justícii dôveruje. Dôsledkom je, okrem iného, aj značná zodpovednosť sudcov a sudkýň, ktorí dbajú na to, aby o túto dôveru neprišli. To sa potom odráža aj v ich rozvážnom vystupovaní vo verejnom priestore. Otvorenejší sú vo veciach týkajúcich sa národnej justičnej politiky, naopak, pomerne zdržanliví sú v prípade účasti v politických diskusiách,“ pokračovala Via Iuris.
Medzi krajinami západnej a východnej Európy je rozdiel v prístupe stanovenia rámcov pre slobodu prejavu sudcu či sudkyne. Napríklad v Nemecku môžu sudcovia a sudkyne komentovať aj politické otázky v širšom rámci, dokonca môžu kandidovať vo voľbách. Naopak, stredná a východná Európa má pravidlá pre takéto angažovanie sa sudcov nastavené užšie a striktnejšie.
Citlivá diskusia na sociálnych sieťach
Sudcovia by sa mali podľa diskutujúcich aktívnejšie vyjadrovať v prípadoch, keď sa prijíma legislatíva, ktorá sa týka súdnictva a spravodlivosti. Naopak by si nemali zapájať do diskusií prostredníctvom médií, ktoré deformujú názory a ktoré sa neusilujú hľadať pravdu. „Diskusia na sociálnych sieťach môže byť veľmi citlivá, v istom ohľade až nebezpečná, pretože diskutujúci môžu byť potenciálni účastníci konania. Preto sa niektorí prikláňajú k názoru, že je vhodnejšie sa jej zdržať úplne. Podľa iných názorov však môže byť aktivita sudcov a sudkýň na sociálnych sieťach užitočná a zmysluplná, predovšetkým s ohľadom na vzdelávací potenciál takéhoto zapájania sudcov,“ dodala Via Iuris.
V súvislosti so slobodou prejavu sudcu budú podľa diskutujúcich dôležitými rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý začal fungovať len v auguste tohto roku. Medzi jeho kompetencie patrí aj disciplinárne konanie voči sudcom. Významná bude aj úloha Súdnej rady SR pri vydávaní stanovísk týkajúcich sa etického kódexu a pri tvorbe návrhu nového etického kódexu, prípadne podrobnejších interpretačných pravidiel, ktoré by mohli niektoré čiastkové otázky vyriešiť.
Viac k témam: Sudcovia
Zdroj: Webnoviny.sk – Sudcovia by mali verejne vyjadrovať svoje názory, myslia si odborníci © SITA Všetky práva vyhradené.
