AI SUMMARY / Čo by ste mali vedieť, než začnete čítať
- Americký Senát odhalil stovky tajných bankových účtov s možnými väzbami na nacistický režim.
- Vyšetrovanie sa týka bývalej banky Credit Suisse, dnes vlastnenej UBS.
- Medzi účtami mali byť aj kontá hospodárskeho krídla SS a zbrojárskych firiem.
- Otvorená zostáva otázka rozsahu majetku a úplnosti spolupráce banky.
Hlavný článok
Viac než sedem desaťročí po skončení druhej svetovej vojny sa vynárajú nové otázky o úlohe veľkých finančných inštitúcií pri správe majetku spojeného s nacistickým režimom. Najnovšie zistenia prezentované pred americkým Senátom vrhajú tieň na bývalú švajčiarsku banku Credit Suisse, ktorú dnes vlastní UBS.
Pred Výborom pre justíciu Senátu USA vystúpil republikánsky senátor Chuck Grassley, ktorý uviedol, že prebiehajúce vyšetrovanie odhalilo 890 bankových účtov s možným prepojením na nacistické Nemecko. Medzi nimi mali byť účty hospodárskeho krídla SS aj jednej nemeckej zbrojárskej spoločnosti. Podľa Grassleyho existujú vážne indície, že Credit Suisse v minulosti zadržiavala relevantné informácie a neplnila záväzky týkajúce sa transparentnosti.
Vyšetrovanie, ktoré sa začalo už v roku 2020, vedie nezávislý vyšetrovateľ Neil Barofsky. Ten pred Senátom uviedol, že doteraz identifikovaný objem prostriedkov na sporných účtoch dosahuje približne 30 miliónov švajčiarskych frankov, pričom konečná suma môže byť výrazne vyššia. Záverečná správa sa očakáva koncom roka.
Kontroverzie sa netýkajú len histórie Credit Suisse, ale aj súčasného prístupu UBS. Grassley banku obvinil, že po prevzatí Credit Suisse proces vyšetrovania spomalila. UBS tieto tvrdenia odmieta a tvrdí, že vyšetrovateľom sprístupnila archívy – s výnimkou niektorých právnych dokumentov z 90. rokov.
Jedným z najcitlivejších bodov sú tzv. „ratlines“ – únikové trasy, ktorými nacistickí predstavitelia po vojne utekali najmä do Južnej Ameriky. Podľa senátora Grassleyho mala Credit Suisse prenajímať kancelárske priestory argentínskej vláde, pričom zamestnanci tamojších imigračných úradov mali viesť účty v banke. Tieto tvrdenia pred výborom potvrdil aj šéf americkej pobočky UBS Robert Karofsky.
Na vypočutí vystúpil aj zástupca Simon Wiesenthal Center, ktorý dlhodobo upozorňuje na potrebu úplného objasnenia finančných tokov spojených s nacistickými zločinmi. Podľa centra nejde len o historickú otázku, ale o morálnu zodpovednosť voči obetiam holokaustu a ich rodinám.
Prípad opäť otvára širšiu diskusiu o úlohe bánk v období konfliktov a o hraniciach historickej zodpovednosti. Zistenia amerického Senátu naznačujú, že ani desaťročia po vojne nie je kapitola nacistického majetku v európskych bankách definitívne uzavretá.
