Trump navrhuje novú dohodu o kontrole jadrových zbraní. Bez Ruska a Číny podľa neho nemá význam
AI SUMMARY – Čo by ste mali vedieť
- Po vypršaní zmluvy New START svet nemá žiadne záväzné limity pre jadrové zbrane.
- Donald Trump navrhuje novú trojstrannú dohodu medzi USA, Ruskom a Čínou.
- Moskva hovorí o národných záujmoch, Peking odmieta účasť na rokovaniach.
- Analytici varujú pred návratom pretekov v jadrovom zbrojení.
Po vypršaní platnosti zmluvy New START sa globálny systém kontroly jadrových zbraní ocitol v najneistejšej fáze od konca Studenej vojny. Dohoda, ktorú v roku 2010 v Prahe podpísali americký prezident Barack Obama a vtedajší ruský prezident Dmitrij Medvedev, obmedzovala počet strategických jadrových hlavíc a nosičov v arzenáloch USA a Ruska. Jej vypršanie však znamená, že po prvý raz za viac než päť desaťročí neexistujú medzi dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami žiadne právne záväzné limity.
Do tohto vákuua vstúpil americký prezident Donald Trump, ktorý navrhol vytvorenie novej dohody o kontrole jadrových zbraní. Na rozdiel od predchádzajúcich zmlúv však tvrdí, že bez zapojenia Číny by akákoľvek nová dohoda stratila význam. „Ak to chceme urobiť správne, Čína musí byť súčasťou rokovaní,“ odkázal Trump z Washingtonu.
Trumpov návrh reflektuje zásadnú zmenu v globálnej rovnováhe síl. Kým počas Studenej vojny dominovali jadrovému arzenálu Spojené štáty a Sovietsky zväz, dnes sa do popredia dostáva aj Čína, ktorá systematicky modernizuje svoje strategické kapacity. Americké bezpečnostné kruhy dlhodobo upozorňujú, že Peking rozširuje počet jadrových hlavíc a investuje do nových nosičov, hoci v absolútnych číslach stále zaostáva za USA a Ruskom.
Rusko reagovalo na vypršanie New START opatrne, no jednoznačne. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Moskva sa bude v oblasti jadrových zbraní riadiť „predovšetkým vlastnými národnými záujmami“. Zároveň priznal, že zánik dohody považuje Rusko za negatívny vývoj, ktorý oslabuje strategickú stabilitu. Kremeľ naznačil ochotu dočasne dodržiavať limity bývalej zmluvy, no bez právne záväzného rámca.
Z pohľadu Číny je situácia zásadne odlišná. Peking opakovane odmietol zapojiť sa do rozhovorov o kontrole jadrových zbraní, argumentujúc tým, že jeho jadrový arzenál je výrazne menší. „Čína si udržiava jadrové kapacity na minimálnej úrovni potrebnej na národnú bezpečnosť,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Jian. Podľa neho by skutočné odzbrojenie mali najskôr uskutočniť USA a Rusko, ktoré vlastnia drvivú väčšinu svetových jadrových hlavíc.
Analytici upozorňujú, že Trumpov návrh je politicky logický, no diplomaticky mimoriadne náročný. Trojstranná dohoda by si vyžadovala zladenie rozdielnych bezpečnostných stratégií, úrovní arzenálov aj regionálnych ambícií. Bez nej však svet smeruje k situácii, v ktorej budú jadrové mocnosti rozširovať svoje kapacity bez akýchkoľvek obmedzení.
Výsledkom môže byť návrat k logike odstrašovania, ktorá dominovala druhej polovici 20. storočia – tentoraz však v multipolárnom svete, kde je riziko nedorozumení a eskalácie ešte vyššie.
