Americký prezident Donald Trump opäť otvorene pripustil možnosť vojenského zásahu Spojených štátov proti Iránu. Vyhlásenie zaznelo vo štvrtok počas jeho návratu zo švajčiarskeho Davosu, kde sa zúčastnil na Svetové ekonomické fórum. Trumpove slová prichádzajú v čase, keď sa do oblasti Blízkeho východu presúva výrazná americká námorná úderná skupina, čo vyvoláva špekulácie o ďalšej eskalácii napätia v regióne.
„Máme obrovskú flotilu, ktorá tam smeruje. A možno ju nebudeme musieť použiť – uvidíme,“ povedal Trump novinárom. Zároveň dodal, že Spojené štáty by uprednostnili diplomatické riešenie, no situáciu v Iráne „veľmi pozorne sledujú“. O presune vojenských síl informovali agentúry Reuters a DPA.
Podľa Reuters do regiónu v najbližších dňoch dorazí americká námorná úderná skupina na čele s lietadlovou loďou USS Abraham Lincoln. Plavidlo s jadrovým pohonom, ktoré bežne prepravuje niekoľko tisíc vojakov a desiatky bojových lietadiel, sprevádzajú torpédoborce amerického námorníctva. Americké médiá už skôr informovali, že flotila sa presúva z Juhočínskeho mora smerom k Blízkemu východu.
Oficiálne zdôvodnenie presunu zostáva opatrné. Spojené štáty tradične posilňujú svoju vojenskú prítomnosť v regióne v obdobiach zvýšeného napätia, pričom Pentagon často zdôrazňuje obranný charakter týchto manévrov. Odborníci však upozorňujú, že podobné presuny predchádzali aj minuloročným júnovým úderom na iránske jadrové zariadenia, čo zvyšuje obavy z možnej eskalácie.
Trump v posledných týždňoch opakovane hrozil zásahom proti Iránu v súvislosti s tvrdým potláčaním rozsiahlych protestov. Po tom, čo demonštrácie minulý týždeň ustali, prezident svoju rétoriku dočasne zmiernil a pozornosť presunul na iné geopolitické témy, vrátane svojho záujmu o bezpečnosť Grónska. Najnovšie vyjadrenia však naznačujú, že iránska otázka zostáva pre Biely dom otvorená.
V rozhovore pre televíziu CNBC v Davose Trump uviedol, že by sa k ďalším vojenským úderom uchýlil iba v prípade, ak by Teherán obnovil svoj jadrový program. Zároveň vyjadril nádej, že k takému scenáru nedôjde. Irán dlhodobo popiera, že by usiloval o vývoj jadrovej zbrane, no jeho jadrový program je predmetom medzinárodných sporov už celé desaťročia.
Trumpove vyjadrenia o Iráne zazneli v širšom kontexte globálnej bezpečnosti. Prezident zdôraznil, že pri hľadaní mierovej dohody na Ukrajine budú musieť všetky strany urobiť určité ústupky. Dodal tiež, že Spojené štáty budú spolupracovať s NATO na zabezpečení bezpečnosti Grónska, čím opäť prepojil viaceré geopolitické línie do jedného strategického rámca.
Pre Blízky východ tak zostáva otázkou, či presun americkej flotily predstavuje len preventívne odstrašenie, alebo predzvesť možného vojenského konfliktu. Trumpova nejednoznačná rétorika zvyšuje neistotu a zároveň ponecháva otvorený priestor pre diplomatické aj silové riešenia.