Zmení islandské referendum postoj Nórov k Európskej únii? Debata sa vracia po 30 rokoch

17.5.2026 (SITA.sk) – Nórsko už dvakrát hlasovalo o vstupe do EÚ – v oboch prípadoch tesná väčšina rozhodla proti.

V malej reštaurácii na predmestí Osla sa skupina nórskych proeurópskych aktivistov pokúša o niečo, čo sa ich krajine desaťročia nedarilo – vrátiť tému vstupu do Európskej únie späť do verejnej diskusie. Tentoraz však impulz neprichádza z Nórska, ale z Islandu.

Limity súčasného modelu

V auguste totiž Islanďania rozhodnú v referende o obnovení prístupových rokovaní s EÚ. Práve to podľa zástancov členstva môže výrazne ovplyvniť aj nálady v susednom Nórsku, ktoré spolu s Islandom patrí medzi krajiny úzko prepojené s Úniou, no bez plnohodnotného členstva.

„Máme toto leto na to, aby sme dosiahli kritické množstvo podpory v otázke EÚ,“ vyhlásila poslankyňa Labouristickej strany a šéfka proeurópskeho hnutia European Movement Trine Lise Sundnesová. Pri pohľade na zhromaždených aktivistov dodala: „Ak to chceme dosiahnuť, potrebujeme každého jedného z vás.“

Nórsko už dvakrát hlasovalo o vstupe do EÚ – v oboch prípadoch tesná väčšina rozhodla proti. Od posledného referenda však uplynulo viac než 30 rokov a podľa podporovateľov členstva sa Únia aj geopolitická situácia výrazne zmenili. „EÚ, o ktorej sme diskutovali v roku 1994, už neexistuje,“ povedala Sundnesová.

Nórsko je dnes členom Európskeho hospodárskeho priestoru aj schengenského priestoru a s Bruselom ho viaže viac než sto bilaterálnych dohôd. Krajina zároveň každoročne platí stovky miliónov eur do európskych fondov. Podľa priaznivcov vstupu však Oslo čoraz viac naráža na limity súčasného modelu.

„S dohodou o EHP sme žili dobre viac než 30 rokov. Ale teraz ju začíname prerastať. Pre svet, v ktorom dnes žijeme, už nestačí,“ tvrdí Sundnesová.

Odpor voči Únii

Odporcovia členstva však zostávajú silní. V kancelárii organizácie Nei til EU (Nie EÚ) v centre Osla stále visí veľký obraz fjordu, pri ktorom si politici EÚ pochutnávajú na hostine rozloženej na nórskej vlajke. Organizácia bola jednou z hlavných síl kampane proti vstupu v roku 1994. „Myslím si, že to zohralo veľkú úlohu v tom, že Nórsko vtedy hlasovalo proti. To je naša hrdá história,“ povedal Alexander Fossen Lange z organizácie Nei til EU.

Odpor voči Únii prichádza v Nórsku z ľavej aj pravej časti politického spektra. Ľavica sa obáva najmä o pracovné práva, poľnohospodárstvo a rybolov, ktoré sú v krajine silno dotované štátom. „Naše poľnohospodárstvo je organizované veľmi decentralizovane a mzdy vyjednávame úplne inak ako v EÚ. Mnohé veci jednoducho nejdú dohromady,“ tvrdí Lange.

Naopak mladšia generácia podporovateľov členstva argumentuje tým, že Nórsko už dnes preberá väčšinu európskej legislatívy bez možnosti ovplyvniť jej podobu. „Keď sa nové smernice dostanú do Nórska cez dohodu o EHP, už sú úplne hotové. Nie je o čom diskutovať,“ povedal člen mládežníckej organizácie European Movement Mihajlo Samardžič. „Ak by sme mali zástupcov v inštitúciách EÚ, mohli by sme ovplyvňovať, ako vznikajú pravidlá, ktoré zasahujú veľkú časť našich životov.“

Ruská invázia

Silným argumentom zástancov vstupu sa v posledných rokoch stáva aj bezpečnosť. Po ruskej invázii na Ukrajinu a rastúcich pochybnostiach o budúcej podpore USA v NATO začína časť Nórov vnímať EÚ aj ako bezpečnostného hráča.

„Už nemôžeme veriť Spojeným štátom, možno už nikdy,“ vyhlásil generálny tajomník Liberálnej strany Fredrik Carstens. „V geopolitickej situácii, v akej sme dnes, je veľmi nebezpečné zostať osamote. Nórsko je pravdepodobne jednou z najzraniteľnejších krajín v Európe.“

Podobný názor zastáva aj líderka konzervatívcov Ine Eriksen Søreideová, podľa ktorej by Nórsku najviac prospelo plnohodnotné členstvo v EÚ. Napriek tomu väčšina verejnosti zatiaľ veľkú zmenu nechce. Mnohí Nóri považujú súčasný model vzťahov s Bruselom za dostatočne pohodlný. „Je to téma, ktorá voličov veľmi nezaujíma. Akoby žili v bubline,“ poznamenal Carstens.

Tretie referendum

Podľa prieskumov síce podpora členstva mierne rastie, zároveň však pribúda nerozhodnutých – najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí nezažili emotívne referendum z roku 1994. Práve preto proeurópske organizácie vkladajú veľké nádeje do islandského referenda. Ak by Island obnovil rokovania s EÚ, Nórsko by spolu s Lichtenštajnskom zostalo jedinou krajinou EHP mimo Únie.

„Ľudia sú dnes spokojní s dohodou o EHP,“ povedala Sundnesová. „Ale ak by Island odišiel, zostali by len Nórsko a Lichtenštajnsko. To by zásadne zmenilo situáciu.“

Lídri nórskych proeurópskych síl však zároveň upozorňujú, že prípadné tretie referendum by muselo byť dokonale pripravené. Ďalšia porážka by totiž mohla tému členstva pochovať na ďalšie desaťročia. „Príliš dlho sme dovolili, aby príbeh o EÚ určovali odporcovia členstva,“ uzavrela Sundnesová svoje vystúpenie v reštaurácii v Osle. „To sa teraz musí skončiť.“

Viac k témam: Členstvo v EÚ, Referendum, Ruská invázia, Schengenský priestor
Zdroj: SITA.sk – Zmení islandské referendum postoj Nórov k Európskej únii? Debata sa vracia po 30 rokoch © SITA Všetky práva vyhradené.