Kľúčové fakty
• Robert Fico sa stal slovenským premiérom prvýkrát v roku 2006.
• Prvú vládu vytvorili Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS.
• Nástenkový tender sa týkal zákaziek na ministerstve výstavby vedenom nominantmi SNS.
• Marián Janušek a Igor Štefanov boli v kauze právoplatne odsúdení.
• Fico v roku 2009 v súvislosti s kritikou ostro útočil na opozíciu.
Od prvého nástupu Roberta Fica do čela slovenskej vlády uplynulo 20 rokov. Predseda Smeru-SD sa v roku 2006 stal premiérom a odvtedy patrí medzi najvýraznejšie a zároveň najpolarizujúcejšie postavy slovenskej politiky. Jeho prvé vládne obdobie prinieslo sociálne opatrenia, výraznú politickú popularitu, ale aj kauzy, ktoré sa na dlhé roky stali súčasťou verejnej diskusie.
Jednou z najznámejších bol takzvaný Nástenkový tender. Prípad zákaziek na ministerstve výstavby sa stal symbolom problémov pri nakladaní s verejnými peniazmi a neskôr mal aj trestnoprávnu dohru.
Dvaja bývalí ministri z Ficovej prvej vlády – Marián Janušek a Igor Štefanov – boli v súvislosti s kauzou právoplatne odsúdení.
Fico sa stal premiérom prvýkrát v roku 2006
Robert Fico vstupoval do parlamentných volieb v roku 2006 ako predseda rastúceho Smeru-SD. Strana voľby vyhrala a Fico následne vytvoril vládu spoločne so Slovenskou národnou stranou Jána Slotu a ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara.
Začalo sa tak obdobie, ktoré zásadne ovplyvnilo slovenskú politiku nasledujúcich dvoch desaťročí.
Fico sa postupne stal viacnásobným premiérom a Smer-SD dominantným hráčom značnej časti novodobej slovenskej politiky.
Práve počas jeho prvého kabinetu sa však objavili viaceré prípady, ktoré vyvolávali otázky o hospodárení štátu a politickej zodpovednosti koaličných partnerov.
Medzi najvýraznejšie patril Nástenkový tender.
Zákazka, o ktorej sa verejnosť dozvedela z nástenky
Názov kauzy vznikol podľa spôsobu, akým bola zákazka zverejnená.
Tender na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja bol spojený s rezortom, ktorý v rámci koaličného rozdelenia patril SNS. Ministerstvo v tom období viedol Marián Janušek.
Kritiku vyvolal spôsob verejného obstarávania aj okolnosti výberu úspešného konzorcia.
Prípad postupne prerástol z politického škandálu do jednej z najznámejších káuz prvej Ficovej vlády.
Opozícia žiadala vyvodenie politickej zodpovednosti a kauza sa stala predmetom intenzívneho verejného sporu.
Fico kritiku spájal s poškodzovaním Slovenska
Robert Fico reagoval na tlak opozície veľmi ostro.
V apríli 2009 jej konanie opisoval ako útok na záujmy Slovenska.
„Toto, čo hrá slovenská opozícia, je protištátna, protislovenská, protiľudová politika,“ vyhlásil vtedy Fico.
Tvrdil, že cieľom opozície je poškodiť Slovenskú republiku, pretože tým podľa neho môže poškodiť aj vládu.
Takáto politická obrana však nezabránila personálnym dôsledkom.
Fico krátko predtým odvolal z funkcie ministra výstavby Mariána Janušeka. Na jeho miesto nastúpil Igor Štefanov, takisto nominant SNS.
Ani tým sa však príbeh Nástenkového tendra neskončil.
Obaja bývalí ministri skončili pred súdom
Kauza mala na rozdiel od mnohých politických škandálov na Slovensku aj konkrétnu trestnoprávnu dohru.
Marián Janušek a Igor Štefanov boli neskôr právoplatne odsúdení.
Prípad sa tým dostal ďaleko za hranicu bežného politického konfliktu medzi vládou a opozíciou. Rozhodnutia prijímané na ministerstve sa po rokoch stali predmetom súdneho konania a bývalí členovia vlády dostali nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Nástenkový tender preto zostáva jednou z káuz, pri ktorých došlo aj k osobnej trestnoprávnej zodpovednosti vysokopostavených predstaviteľov štátu.
Zároveň je potrebné rozlišovať medzi zodpovednosťou odsúdených ministrov a politickou zodpovednosťou vtedajšieho predsedu vlády. Právoplatné odsúdenie Janušeka a Štefanova automaticky neznamená trestnú zodpovednosť Roberta Fica, ktorý v tejto veci odsúdený nebol.
SNS bola dôležitým partnerom prvej Ficovej vlády
Kauzu nemožno oddeliť od politického usporiadania vtedajšej koalície.
Rezort výstavby patril nominantom SNS, ktorej predsedom bol v tom čase Ján Slota. Jeho strana bola pre fungovanie Ficovej prvej vlády jedným z dvoch koaličných partnerov Smeru-SD.
Práve vzťah medzi premiérom a koaličnými stranami bol pri jednotlivých kauzách opakovane skúšaný.
Predseda vlády musel na jednej strane udržiavať parlamentnú väčšinu, na druhej strane čelil tlaku verejnosti a opozície na vyvodzovanie zodpovednosti voči nominantom koaličných partnerov.
V prípade Nástenkového tendra napokon prišlo aj k výmene ministra.
Následný vývoj však ukázal, že problém bol podstatne vážnejší než obyčajný politický spor.
Fico zostal jednou z najsilnejších postáv slovenskej politiky
Napriek kauzám spojeným s jednotlivými obdobiami jeho vlád zostal Robert Fico politicky mimoriadne odolný.
Od roku 2006 prešiel slovenský politický systém viacerými zásadnými zmenami. Menili sa vlády, vznikali a zanikali politické strany a z verejného života odišli viaceré osobnosti, ktoré patrili medzi kľúčových hráčov začiatku Ficovej éry.
Fico však zostal na čele Smeru-SD a dokázal sa opakovane vrátiť do najvyššej výkonnej funkcie.
Jeho dlhodobá voličská podpora ukazuje, že voliči pri rozhodovaní neposudzujú iba jednotlivé kauzy. Úlohu zohráva sociálna a ekonomická politika, postoje k domácim a zahraničným témam, osobnosť lídra, stranícka identifikácia aj hodnotenie politických súperov.
Dve desaťročia, ktoré zmenili slovenskú politiku
Dvadsať rokov od prvého Ficovho nástupu k moci predstavuje zároveň príležitosť hodnotiť širšie obdobie slovenskej politiky.
Nástenkový tender je jeho výraznou súčasťou najmä preto, že nezostal iba pri politických obvineniach. V prípade dvoch bývalých ministrov prišli aj právoplatné rozsudky a tresty odňatia slobody.
Z pohľadu fungovania štátu prípad pripomína význam transparentného nakladania s verejnými zdrojmi, osobnej zodpovednosti predstaviteľov moci a kontroly verejných zákaziek.
Politická zodpovednosť a trestnoprávna vina pritom nie sú totožné pojmy. Kým o trestnej vine rozhodujú súdy, hodnotenie politickej zodpovednosti patrí verejnosti a napokon voličom.
Po dvadsiatich rokoch od prvého nástupu do premiérskeho kresla je však isté jedno: Robert Fico sa stal jednou z osobností, ktoré najvýraznejšie formovali podobu slovenskej politiky po vstupe krajiny do Európskej únie.
