Kľúčové fakty
• Pápež Lev XIV. vyhlásil nový Základný zákon Vatikánskeho mestského štátu.
• Prezidentom vatikánskeho governatorátu už nemusí byť kardinál.
• Raffaella Petriniová sa v roku 2025 stala prvou ženou na tomto poste.
• Legislatívna, výkonná a súdna moc zostávajú sústredené v rukách pápeža.
• Ide o štvrtý základný zákon Vatikánu od vzniku štátu v roku 1929.
Vatikán mení pravidlá fungovania svojich najvyšších štátnych orgánov. Pápež Lev XIV. vyhlásil nový Základný zákon Vatikánskeho mestského štátu, ktorý reaguje na administratívne a legislatívne zmeny posledných rokov. Jedna z najvýraznejších noviniek sa týka človeka stojaceho na čele governatorátu – túto funkciu už nemusí zastávať kardinál.
Nová úprava zároveň právne zohľadňuje rozhodnutie predchádzajúceho pápeža Františka, ktorý v roku 2025 vymenoval sestru Raffaellu Petriniovú za prezidentku Governatorátu Vatikánskeho mestského štátu.
Stala sa prvou ženou a zároveň prvou osobou bez kardinálskej hodnosti, ktorá tento významný post získala.
Nový dokument nahrádza základný zákon, ktorý František vydal v roku 2023.
Na čele governatorátu už nemusí stáť kardinál
Najviditeľnejšia zmena sa týka pravidiel obsadzovania vedenia Governatorátu Vatikánskeho mestského štátu.
Ide o orgán zabezpečujúci každodenné fungovanie štátu. Jeho kompetencie zahŕňajú širokú škálu administratívnych činností nevyhnutných pre chod Vatikánu.
Prezident governatorátu má navyše ďalšiu významnú úlohu. Automaticky predsedá Pápežskej komisii pre Vatikánsky mestský štát, na ktorú pápež deleguje legislatívnu právomoc.
Základný zákon prijatý v roku 2023 už otvoril členstvo v tejto komisii aj ľuďom, ktorí nie sú kardinálmi.
Samotná funkcia prezidenta však zostávala vyhradená kardinálovi.
Nová ústava Leva XIV. túto podmienku odstraňuje a zosúlaďuje tak základný právny rámec štátu s personálnou realitou vytvorenou ešte počas pontifikátu Františka.
Raffaella Petriniová prepísala históriu Vatikánu
Zmena má výrazný význam aj vzhľadom na postavenie žien vo vedení vatikánskych inštitúcií.
Pápež František v roku 2025 vymenoval taliansku rehoľníčku Raffaellu Petriniovú za prezidentku governatorátu.
Išlo o historické rozhodnutie. Petriniová sa stala prvou ženou na čele tohto orgánu a zároveň prvou osobou bez kardinálskej hodnosti v tejto funkcii.
Nový základný zákon teraz vytvára jednoznačný právny rámec, podľa ktorého funkcia prezidenta nie je podmienená kardinálskou hodnosťou.
Zmena však nemení základnú hierarchiu Vatikánu. Najvyššou autoritou zostáva pápež.
Pápež si zachováva mimoriadne rozsiahle právomoci
Hoci nová ústava upravuje fungovanie niektorých inštitúcií, základný charakter štátneho zriadenia Vatikánu zostáva zachovaný.
Legislatívna, výkonná aj súdna moc sú podľa základného zákona v konečnom dôsledku sústredené v rukách hlavy Vatikánskeho mestského štátu, teda pápeža.
Časť svojich právomocí môže delegovať na ďalšie vatikánske orgány.
Príkladom je práve Pápežská komisia pre Vatikánsky mestský štát, ktorá vykonáva delegovanú legislatívnu právomoc.
Nová ústava zároveň zdôrazňuje nezávislosť vatikánskeho súdnictva a upravuje pravidlá finančného hospodárenia a ďalších postupov potrebných pre fungovanie štátu.
Ide teda nielen o personálnu zmenu, ale o širšiu aktualizáciu právneho rámca jednej z najšpecifickejších krajín sveta.
Štvrtá ústava od vzniku Vatikánu
Nový základný zákon je iba štvrtým dokumentom svojho druhu od vzniku moderného Vatikánskeho mestského štátu.
Vatikán vznikol v roku 1929 na základe Lateránskych dohôd uzavretých s Talianskom.
V rovnakom roku dostal svoju prvú ústavu. Tá vydržala mimoriadne dlho – platila až do obdobia pontifikátu Jána Pavla II.
V roku 2000 Ján Pavol II. prijal nový základný zákon.
Ďalšia významná zmena prišla počas pontifikátu pápeža Františka. V roku 2023 vydal nový Základný zákon Vatikánskeho mestského štátu, ktorý následne nahrádza dokument vyhlásený Levom XIV.
Zmeny tak odrážajú postupnú modernizáciu administratívneho fungovania Vatikánu, pričom jeho základné postavenie a pápežova najvyššia autorita zostávajú zachované.
Vatikán a Svätá stolica nie sú to isté
Pri správach z Vatikánu sa často zamieňajú pojmy Vatikánsky mestský štát a Svätá stolica. Z právneho hľadiska však nejde o totožné subjekty.
Vatikánsky mestský štát a Svätá stolica sú samostatnými subjektmi medzinárodného práva, hoci na čele oboch stojí pápež.
Vatikánsky mestský štát vznikol predovšetkým preto, aby zabezpečil územnú a politickú nezávislosť Svätej stolice.
Svätá stolica predstavuje ústrednú autoritu Katolíckej cirkvi a je spojená s vedením približne 1,2 miliardy katolíckych veriacich západných aj východných obradov.
Vatikánsky mestský štát je naopak konkrétnym suverénnym územným štátom.
Jeho existencia poskytuje Svätej stolici nezávislosť od iných krajín a vytvára podmienky pre jej suverénne vystupovanie v medzinárodných vzťahoch.
Rozdiel vidieť dokonca aj na dokumentoch a pasoch
Samostatnosť oboch subjektov nie je iba právnou teóriou.
Vatikánsky mestský štát a Svätá stolica používajú rozdielne dokumenty a majú dokonca odlišné pasy.
Rozdiel možno nájsť aj v používaní jazykov.
Dokumenty Vatikánskeho mestského štátu sa vydávajú v taliančine, ktorá je zároveň bežným komunikačným jazykom jeho administratívy.
Oficiálne dokumenty Svätej stolice sú tradične spojené najmä s latinčinou.
Tieto rozdiely vychádzajú z odlišných funkcií oboch subjektov – jeden zabezpečuje fungovanie suverénneho štátu, druhý predstavuje ústrednú autoritu Katolíckej cirkvi.
Lev XIV. pokračuje v úpravách začatých za Františka
Nový základný zákon zároveň naznačuje určitú kontinuitu medzi pontifikátmi Františka a Leva XIV.
Jedna z jeho najvýraznejších zmien totiž právne zohľadňuje personálne rozhodnutie prijaté ešte Františkom.
Vymenovanie Raffaelly Petriniovej ukázalo, že vedenie významných administratívnych orgánov Vatikánu nemusí byť automaticky spojené s kardinálskou hodnosťou.
Lev XIV. teraz túto možnosť zakotvil aj v základnom právnom dokumente štátu.
Napriek otvoreniu niektorých vedúcich pozícií širšiemu okruhu ľudí však zostáva zachovaný charakter vatikánskeho systému, v ktorom má pápež ako hlava štátu výnimočne silné postavenie.
Nová ústava preto nepredstavuje zásadnú zmenu samotnej podstaty Vatikánu. Skôr aktualizuje jeho administratívne pravidlá tak, aby zodpovedali personálnym a legislatívnym zmenám, ktoré sa vo vatikánskych inštitúciách uskutočnili v posledných rokoch.
