Nebezpečný škodca sa šíri východom Slovenska. Karanténa platí už v desiatkach obcí, obmedzenia zasahujú oveľa širšie územie
Na východe Slovenska sa rozširujú mimoriadne opatrenia proti krasoňovi jaseňovému – inváznemu hmyzu, ktorý dokáže postupne usmrtiť celé jasene. Po potvrdení škodcu vyhlásili karanténu v častiach okresov Michalovce a Trebišov. Zamorené zóny zahŕňajú desiatky obcí, okolo nich vznikli nárazníkové pásma a pri dreve či rastlinách platia ďalšie obmedzenia až do vzdialenosti 90 kilometrov od hranice vymedzenej oblasti.
Východné Slovensko čelí novému problému, ktorý môže mať dlhodobé následky pre lesy, parky aj stromoradia.
Okresný úrad Michalovce vyhlásil karanténne opatrenia po potvrdení výskytu krasoňa jaseňového – Agrilus planipennis.
Ide o drobného kovovozeleného chrobáka pôvodom z východnej Ázie.
Nebezpečný nie je svojou veľkosťou, ale spôsobom života jeho lariev.
Tie sa zavŕtavajú pod kôru jaseňov a postupne poškodzujú pletivá, ktorými strom rozvádza vodu a živiny.
Výsledkom môže byť úplné odumretie stromu.
V okrese Michalovce je zamorených 13 obcí
Nová zamorená zóna v okrese Michalovce zahŕňa obce:
Beša, Čičarovce, Drahňov, Kapušianske Kľačany, Lúčky, Malé Raškovce, Oborín, Ptrukša, Ruská, Veľké Kapušany, Veľké Slemence, Vojany a Žbince.
Ide spolu o 13 obcí.
Výskyt škodcu bol podľa úradov potvrdený vo vzorkách odobratých počas júla z lapačov a dreva, ako aj priamo pri vizuálnych kontrolách napadnutých jaseňov.
Okolo zamorenej oblasti vznikla najmenej desaťkilometrová nárazníková zóna.
Do nej patrí aj mesto Michalovce a ďalšie obce v okolí.
Región pritom v posledných týždňoch čelil aj ďalším mimoriadnym udalostiam. Na Zemplíne koncom júla silné krupobitie a vietor poškodili desiatky domov, skleníkov, áut aj stromov a viaceré obce vyhlásili mimoriadnu situáciu.
Karanténa platí aj v okrese Trebišov
Michalovský okres však nie je jediným zasiahnutým územím.
Karanténne opatrenia boli prijaté aj v časti okresu Trebišov.
Podľa aktuálnych informácií bol škodca potvrdený v 26 obciach, kde napadol jasene.
Ak sa spočítajú zamorené oblasti v oboch okresoch, ide už najmenej o 39 obcí.
To však neznamená, že krasoň bol potvrdený v každej obci širšej nárazníkovej zóny.
Úrady totiž rozlišujú medzi miestami s potvrdeným výskytom a územím, kde preventívne platia obmedzenia pre zabránenie ďalšiemu šíreniu.
Prvýkrát ho na Slovensku našli iba pred niekoľkými týždňami
Vývoj je o to významnejší, že krasoň jaseňový bol na Slovensku oficiálne potvrdený po prvý raz iba v júli 2026.
Prvý záchyt prišiel z obce Streda nad Bodrogom v okrese Trebišov.
V jednom feromónovom lapači odborníci 25. júna zachytili 18 dospelých jedincov.
Národné laboratórium ich identifikovalo začiatkom júla a výsledok následne potvrdilo aj európske referenčné laboratórium.
Už následné kontroly ukázali, že nejde iba o izolovaný výskyt na jednom mieste.
Rozšírenie škodcu sa preto začalo intenzívne mapovať.
Patrí medzi najnebezpečnejších škodcov Európskej únie
Krasoň jaseňový patrí medzi takzvaných prioritných karanténnych škodcov Európskej únie.
Do tejto skupiny sa zaraďujú organizmy, ktoré majú potenciál spôsobiť mimoriadne vážne hospodárske, environmentálne alebo spoločenské škody.
V prípade krasoňa je hlavným problémom schopnosť postupne likvidovať celé porasty jaseňov.
V oblastiach Severnej Ameriky, kam bol zavlečený už skôr, spôsobil úhyn obrovského množstva stromov.
Na Slovensku predstavujú jasene približne 2,2 percenta lesných porastov.
Ohrozené však nie sú iba lesy.
Jasene rastú aj v mestských parkoch, pri cestách, na cintorínoch alebo ako súčasť zelene v obciach.
Najväčšie škody robia larvy pod kôrou
Dospelý chrobák sám o sebe nespôsobuje stromu najväčšie poškodenie.
Kritické sú larvy.
Po vyliahnutí preniknú pod kôru a vytvárajú tam spletité chodbičky.
Pri ich vyžieraní dochádza k narušeniu transportných pletív stromu.
Jaseň potom nedokáže správne rozvádzať vodu a živiny medzi koreňmi a korunou.
Napadnutie sa spočiatku môže prejavovať nenápadne.
Postupne však začne koruna rednúť, odumierajú jednotlivé konáre a strom stráca vitalitu.
Pri silnom napadnutí môže úplne odumrieť.
Pozor na otvory v tvare písmena D
Jedným z najtypickejších znakov sú malé výletové otvory v tvare písmena D, ktoré po sebe zanechávajú dospelé jedince pri opúšťaní stromu.
Medzi ďalšie varovné príznaky patria:
- rednúca alebo žltnúca koruna,
- postupné odumieranie vetiev,
- praskliny v kôre,
- chodbičky lariev pod kôrou,
- nové výhonky vyrastajúce zo spodnej časti poškodeného kmeňa.
Samotné zistenie jedného z týchto príznakov ešte automaticky nepotvrdzuje výskyt krasoňa.
Podozrivé stromy by však mali posúdiť odborníci.
Zákaz presúvať drevo môže byť kľúčový
Jedným z najväčších rizík šírenia škodcu je premiestňovanie napadnutého dreva.
Larvy sa totiž môžu nachádzať pod kôrou aj v dreve, ktoré na prvý pohľad nevyzerá vážne poškodené.
Úrady preto v zamorených oblastiach nariadili prísne opatrenia.
Patrí medzi ne:
- odstránenie a bezpečná likvidácia napadnutých rastlín a dreva,
- zákaz premiestňovania vybraných hostiteľských rastlín,
- obmedzenie presunu jaseňového dreva a kôry,
- zákaz výsadby nových jaseňov v zamorenej zóne,
- zákaz výsadby chionantu virgínskeho, ktorý je ďalším hostiteľom škodcu.
Opatrenia sa týkajú fyzických aj právnických osôb.
Obmedzenia siahajú až 90 kilometrov od vymedzenej oblasti
Najvýraznejšou informáciou je rozsah preventívnych opatrení.
Osobitné pravidlá pri premiestňovaní dreva a rastlinných produktov sa uplatňujú aj na území do 90 kilometrov od vonkajšej hranice vymedzenej oblasti.
Neznamená to, že celé toto územie je zamorené.
Ide o ochranné opatrenie, ktorého cieľom je zabrániť tomu, aby človek škodcu nevedomky preniesol stovky kilometrov prostredníctvom dreva.
Práve presuny palivového dreva či dreveného materiálu sú pri inváznych drevokazných druhoch jedným z najväčších rizík.
Karanténa môže trvať roky
Opatrenia nebudú možné zrušiť okamžite ani po odstránení napadnutých stromov.
Podľa rozhodnutí úradov bude možné karanténu ukončiť až vtedy, ak sa počas štyroch po sebe nasledujúcich rokov pri úradných kontrolách výskyt škodcu nepotvrdí.
To ukazuje, aké náročné je dostať podobný invázny druh pod kontrolu.
Jedna generácia hmyzu môže zostať dlho ukrytá pod kôrou a viditeľné príznaky nemusia byť spočiatku výrazné.
Slovensko je po Maďarsku druhou krajinou EÚ s potvrdeným výskytom
Situácia má aj širší európsky rozmer.
V Európskej únii bol krasoň jaseňový v roku 2026 najskôr potvrdený v Maďarsku a následne na Slovensku.
V širšom európskom priestore sa predtým objavil aj v európskej časti Ruska, na Ukrajine a v Bielorusku.
Je preto pravdepodobné, že jeho šírenie bude odborná verejnosť pozorne sledovať aj v ďalších krajinách.
Na východe Slovenska sa pritom v poslednom období riešia viaceré environmentálne zásahy a projekty. Diskusiu vyvolal napríklad aj návrh veternej akceleračnej zóny pri Michalovciach, proti ktorej sa postavila SNS.
Čo robiť, ak máte na pozemku jaseň
Majitelia stromov by nemali podozrivý jaseň svojvoľne prevážať mimo vymedzenej oblasti.
Rovnako nie je vhodné odvážať napadnuté konáre alebo drevo na inú chatu, pozemok či do iného regiónu.
Práve takýmto spôsobom môže človek škodcu nevedomky rozšíriť.
Ak strom vykazuje výrazné príznaky napadnutia, vhodné je kontaktovať príslušný orgán ochrany rastlín alebo obec a postupovať podľa platných karanténnych pravidiel.
Čo to znamená v praxi
Karanténa neznamená zákaz vstupu ľudí do jednotlivých obcí ani obmedzenie bežného života obyvateľov.
Týka sa predovšetkým rastlín, dreva, kôry a ďalšieho materiálu, prostredníctvom ktorého sa môže škodca šíriť.
Najväčší dopad môže mať na lesníkov, obce, správcov zelene, vlastníkov stromov, drevospracujúce spoločnosti a obchodníkov s drevom.
Ak sa krasoňa nepodarí spomaliť, následkom môžu byť rozsiahle úhyny jaseňov a vysoké náklady na výrub, likvidáciu a obnovu zelene.
Čo vieme a čo ešte nie
Potvrdené je, že krasoň jaseňový sa na Slovensku objavil prvýkrát v roku 2026 a jeho výskyt už viedol k vyhláseniu karanténnych opatrení v častiach okresov Trebišov a Michalovce.
V okrese Michalovce je v zamorenej zóne 13 obcí a podľa aktuálnych údajov bol škodca potvrdený aj v 26 obciach okresu Trebišov.
Okolo zamorených oblastí platia nárazníkové zóny a ďalšie obmedzenia.
Zatiaľ nie je možné presne určiť, kam až sa škodca na území Slovenska rozšíril a koľko stromov už napadol.
Práve preto pokračujú intenzívne prieskumy, monitorovanie a odchyt hmyzu.
