Opozičná SaS žiada vládu, aby preverila pôsobenie ľudí, ktorých označuje za ruských agentov využívajúcich diplomatickú imunitu na Veľvyslanectve Ruskej federácie v Bratislave. Strana však na pondelkovej tlačovej konferencii nepredložila konkrétne mená ani dôkazy, ktoré by jej tvrdenie potvrdzovali. Ministerstvo zahraničných vecí preto reagovalo ostro: SaS podľa neho šíri nepodložené tvrdenia a vytvára medzi verejnosťou paniku. Spor sa odohráva v čase zvýšeného napätia okolo ruských technológií, vojny na Ukrajine a smerovania slovenskej zahraničnej politiky.
Vzťah Slovenska k Rusku sa opäť dostáva do centra domáceho politického boja.
Opozičná Sloboda a Solidarita v pondelok 24. augusta vyhlásila, že vláda by mala pristúpiť k zásahu voči údajným ruským spravodajským pracovníkom pôsobiacim pod diplomatickým krytím.
Expert SaS na zahraničnú politiku Ivan Novotný povedal:
„Vo vzťahu k ruskej ambasáde v Bratislave je nevyhnutné odstrániť ruských agentov, ktorí požívajú diplomatickú imunitu.“
Ide o mimoriadne závažné tvrdenie.
SaS však pri jeho prezentovaní nezverejnila konkrétne mená osôb ani dôkaz, že niektorý z aktuálne pôsobiacich ruských diplomatov na Slovensku vykonáva spravodajskú činnosť.
Ministerstvo: SaS nepredložila jediný dôkaz
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR reagovalo krátko po vystúpení opozície.
Rezort tvrdenia SaS odmietol.
„Bez jediného dôkazu či relevantného faktu vytvorili 20-minútový mediálny výstup založený na údajnom ohrození Slovenska ruskými agentmi,“ uviedol komunikačný odbor ministerstva.
Rezort tvrdí, že opozícia namiesto preukázaných bezpečnostných informácií vytvára politickú tému založenú na domnienkach.
Ministerstvo dokonca použilo formuláciu o „nezodpovednom šírení nepodložených tvrdení a paniky“.
Spor je preto potrebné rozdeliť na dve roviny.
Je faktom, že SaS takúto požiadavku vyslovila.
Nie je však v tejto chvíli verejne preukázané, že konkrétni pracovníci ruskej ambasády v Bratislave, na ktorých opozícia odkazuje, sú spravodajskými agentmi.
SaS chce tvrdší postup voči Moskve
Vyhostenie údajných agentov je iba časťou návrhu opozičnej strany.
Ivan Novotný tvrdí, že slovenská diplomacia by mala byť voči Moskve oveľa aktívnejšia.
Slovenské veľvyslanectvo v Rusku by podľa neho malo pri bezpečnostných incidentoch používať oficiálne diplomatické protesty.
„Protestovať a demaršovať v Moskve, v Kremli, pýtať sa na vysvetlenia a požadovať jasné kroky,“ pomenoval predstavu SaS.
Strana zároveň žiada obnoviť alebo posilniť štátne kapacity zamerané na hybridné hrozby a strategickú komunikáciu.
Podľa opozície Slovensko potrebuje obnoviť dôveru spojencov v Európskej únii a NATO.
Krúpa: Politika na štyri svetové strany je „blud“
Poslanec SaS Juraj Krúpa zaútočil na širšiu koncepciu zahraničnej politiky vlády Roberta Fica.
Koalícia ju prezentuje ako politiku orientovanú „na všetky štyri svetové strany“.
Krúpa ju označil za neúspešnú.
Podľa neho Ficove kontakty s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nepriniesli Slovensku výsledky zodpovedajúce tomu, akú politickú váhu im vláda pripisovala.
Rovnako kriticky hodnotil vzťahy s Čínou.
Ide však o politické hodnotenie SaS, nie o objektívne merateľný záver.
Vláda naopak svoju politiku dlhodobo obhajuje tým, že Slovensko má komunikovať aj s krajinami mimo tradičného západného priestoru a chrániť pritom vlastné hospodárske a národné záujmy.
Do sporu vstúpili aj ruské kamery
SaS svoje bezpečnostné výhrady spája aj s nedávnou kauzou dopravných kamier.
Národný bezpečnostný úrad v auguste preveroval zariadenia testované ministerstvom vnútra a potvrdil, že obsahovali aj komponenty pochádzajúce z Ruskej federácie.
NBÚ upozornil, že pri prípadnom plnom nasadení mohli zariadenia predstavovať potenciálne bezpečnostné riziko.
Práve tento prípad opozícia používa ako argument, že otázku ruského vplyvu nemožno podľa nej podceňovať.
Opozícia žiadala pre kamery aj politickú zodpovednosť
Kauza následne prerástla do otvoreného politického konfliktu.
Progresívne Slovensko neskôr tvrdilo, že problém môže byť ešte širší a zariadenia podľa jeho zistení nemajú iba ruské komponenty.
Nie všetky tvrdenia opozície však boli nezávisle potvrdené.
Rozhodujúce zostávajú výsledky bezpečnostného preverovania a ďalšie vyšetrovanie.
„Ideme budovať vesmírne rakety?“
Juraj Krúpa sa na tlačovej konferencii pustil aj do ministra zahraničných vecí Juraja Blanára.
Dôvodom bolo jeho rokovanie s ruským ministrom vedy a vysokého školstva Valerijom Falkovom.
Takéto rokovanie sa skutočne uskutočnilo 20. augusta.
Slovenské ministerstvo diplomacie ho prezentovalo ako prípravu zasadnutia Medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou.
Krúpa však jeho význam spochybňuje.
„Aká má byť vedecko-technická spolupráca s Ruskou federáciou? V čom? Ideme do vesmíru, ideme budovať rakety vesmírne?“ pýtal sa.
Ide opäť o politickú kritiku.
Samotné rokovanie s Falkovom a existencia spoločnej komisie sú potvrdenými faktmi.
SaS otvorila aj otázku Nemecka
Ďalšou líniou útoku boli vzťahy s Nemeckom.
Krúpa tvrdí, že Robert Fico dosiaľ neuskutočnil plnohodnotné bilaterálne rokovanie s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a že vzájomné vzťahy sa podľa SaS začínajú zhoršovať.
Nemecko pritom patrí k úplne najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska a tamojší automobilový a priemyselný sektor je úzko prepojený so slovenskou ekonomikou.
Samotné tvrdenie, že sa vzťahy „zhoršujú“, je však hodnotením SaS a nemožno ho prezentovať ako jednoznačne potvrdený diplomatický fakt.
Nemecko zároveň patrí k štátom, ktoré presadzujú tvrdší európsky postup voči Moskve. Berlín spolu s Parížom napríklad tlačí na ďalšie opatrenia proti ruskej tieňovej flotile využívanej pri obchádzaní sankcií.
Do debaty sa vrátil aj august 1968
SaS kritizovala predstaviteľov koalície aj v súvislosti s výročím invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
Krúpa tvrdí, že koaliční politici sa pri pripomínaní 21. augusta 1968 zámerne vyhýbali pomenovaniu Ruska.
Táto otázka je historicky citlivá.
Inváziu v auguste 1968 uskutočnili vojská viacerých krajín Varšavskej zmluvy pod rozhodujúcim politickým a vojenským vedením Sovietskeho zväzu.
Súčasná Ruská federácia nie je totožným štátnym útvarom s bývalým Sovietskym zväzom, hoci Rusko je jeho medzinárodnoprávnym nástupníkom v mnohých oblastiach.
Minister Juraj Blanár si tohtoročné výročie verejne pripomenul a hovoril o potrebe chrániť slobodu, suverenitu a právo štátu rozhodovať o vlastnej budúcnosti.
Čo by znamenalo „odstránenie“ diplomata
Ak by slovenské bezpečnostné orgány disponovali dôkazmi o neprípustnej činnosti zahraničného diplomata, štát má k dispozícii diplomatický mechanizmus.
Podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch môže hostiteľská krajina označiť diplomata za persona non grata.
Nemusí pritom verejne vysvetliť dôvody.
Vysielajúca krajina následne musí dotknutú osobu odvolať alebo ukončiť jej diplomatický status.
Podobný postup európske štáty voči ruským diplomatom používali opakovane po roku 2022 pri podozreniach zo špionáže alebo v reakcii na ďalšie bezpečnostné incidenty.
To však stále neznamená, že tvrdenie SaS o konkrétnej súčasnej situácii na ruskej ambasáde v Bratislave je automaticky potvrdené.
Najdôležitejšia otázka zostáva bez odpovede
Celý spor sa preto sústreďuje na jednu zásadnú otázku:
Má SaS k dispozícii konkrétne bezpečnostné informácie, alebo ide o všeobecnú politickú požiadavku?
Strana zatiaľ verejnosti nepredložila mená, dokumenty ani iné dôkazy.
Ministerstvo zahraničných vecí preto tvrdí, že opoziční politici vyvolávajú strach bez faktického základu.
Na druhej strane, spravodajské informácie o pôsobení cudzích služieb prirodzene nebývajú bežne verejne dostupné.
Práve preto by prípadné konkrétne podozrenia museli posudzovať predovšetkým Slovenská informačná služba, polícia, vojenské spravodajstvo a ďalšie kompetentné bezpečnostné orgány.
Ministerstvo pridalo aj politický útok
Reakcia diplomacie nezostala iba pri vecnom odmietnutí tvrdení.
Rezort naznačil, že rétorika SaS môže súvisieť s vnútropolitickou situáciou strany.
„Takáto rétorika môže prameniť aj z nervozity z klesajúcich preferencií SaS,“ uviedlo ministerstvo.
Takéto vyjadrenie je samo osebe politickým hodnotením a nepredstavuje dôkaz o pravdivosti alebo nepravdivosti bezpečnostných tvrdení SaS.
Namiesto odborného bezpečnostného sporu sa tak debata veľmi rýchlo presunula aj k straníckej politike.
Spor o Rusko bude pokračovať
Napätie prichádza v období, keď sa téma Ruska objavuje prakticky vo všetkých hlavných bezpečnostných otázkach.
Pokračuje vojna proti Ukrajine, Európska únia sprísňuje sankcie a Moskva zároveň varuje Európu pred ďalšími zásahmi proti ruským obchodným lodiam.
Slovenská vláda sa pritom snaží udržiavať komunikáciu s Moskvou, zatiaľ čo opozícia požaduje tvrdší kurz.
Najnovší spor okolo ruskej ambasády je tak ďalšou časťou oveľa širšej politickej otázky: aký vzťah má mať Slovensko k Rusku počas pokračujúcej vojny a rastúceho napätia medzi Moskvou a NATO.
Čo vieme a čo zostáva tvrdením
Potvrdené je:
- SaS 24. augusta požiadala o zásah proti ľuďom, ktorých označuje za ruských agentov pôsobiacich pod diplomatickou imunitou v Bratislave,
- strana verejne nepredložila ich mená ani konkrétne dôkazy,
- ministerstvo zahraničných vecí tvrdenie odmietlo ako nepodložené,
- SaS žiada tvrdší diplomatický postup voči Moskve a posilnenie kapacít proti hybridným hrozbám,
- Juraj Blanár 20. augusta rokoval s ruským ministrom Valerijom Falkovom o príprave slovensko-ruskej hospodárskej a vedecko-technickej komisie,
- NBÚ v auguste potvrdil prítomnosť ruských komponentov v preverovaných dopravných kamerách.
Verejne potvrdené zatiaľ nie je, že konkrétny pracovník súčasnej ruskej ambasády v Bratislave pôsobí ako agent ruskej spravodajskej služby.
Bez takéhoto dôkazu musí byť tvrdenie SaS uvádzané ako politické a bezpečnostné obvinenie opozície, nie ako zistený fakt.
