Počet žiadostí o azyl v Nemecku zaznamenal v roku 2025 prudký pokles, ktorý podľa údajov spolkového ministerstva vnútra signalizuje zásadnú zmenu v migračnej politike krajiny. V porovnaní s predchádzajúcim rokom bolo podaných o viac než 82-tisíc menej žiadostí, čo predstavuje medziročný pokles o takmer tretinu. Úrady tento vývoj pripisujú kombinácii legislatívnych opatrení, sprísnených kontrol a širšej koordinácie v rámci Európskej únie.
Podľa informácií z nemeckého ministerstva vnútra bolo v roku 2025 podaných celkovo 168 543 žiadostí o azyl vrátane prvotných aj opakovaných podaní. Oproti roku 2024, keď ich bolo 250 945, ide o pokles o 32,8 percenta. Pre porovnanie, v roku 2023 Nemecko evidovalo ešte vyše 351-tisíc žiadostí, čo podčiarkuje rozsah aktuálneho zvratu.
Ministerstvo vnútra uvádza niekoľko hlavných dôvodov tohto vývoja. Medzi najvýznamnejšie patrí sprísnenie hraničných kontrol a možnosť odmietania migrantov už na hraniciach, dočasné pozastavenie zlučovania rodín pri niektorých typoch ochrany, ako aj zrušenie zrýchleného udeľovania občianstva. Súčasťou balíka opatrení je aj obmedzenie tzv. „ťahových faktorov“, najmä prostredníctvom zvýšeného počtu návratov osôb bez nároku na ochranu.
Spolkový minister vnútra Alexander Dobrindt označil tieto kroky za jasný signál, že Nemecko mení prístup k migrácii. Podľa jeho slov je cieľom rozlíšiť medzi ľuďmi, ktorí skutočne potrebujú ochranu, a tými, ktorí do krajiny prichádzajú bez právneho nároku. „Kto nemá nárok na ochranu, nemal by prichádzať. Kto pácha trestnú činnosť, musí odísť,“ uviedol minister v reakcii na zverejnené čísla.
Významnou otázkou zostáva aj dĺžka azylových konaní. V roku 2025 trvalo rozhodovanie na Bundesamt für Migration und Flüchtlinge v priemere 8,2 až 9 mesiacov. Prvotné žiadosti sú spravidla vybavované prednostne, zatiaľ čo súdne spory po zamietnutí môžu proces predĺžiť o ďalšie mesiace či roky.
Analytici upozorňujú, že hoci pokles počtu žiadostí odľahčuje systém, dlhodobá udržateľnosť tohto trendu bude závisieť od vývoja konfliktov v susedstve Európy, ako aj od jednotného postupu členských štátov EÚ. Nemecký prípad však už teraz naznačuje, že prísnejšia a koordinovanejšia migračná politika môže mať citeľný dopad na migračné toky.
Všimli ste si nejaké chyby? Máte nejakú výhradu? Napíšte nám!
