AI SUMMARY
- Švajčiarska tajná služba oznámila, že sprístupní dlhodobo utajované spisy o nacistickom zločincovi Josefovi Mengelovi.
- Historici roky žiadali prístup k dokumentom, no úrady ich držali pod zámkom z dôvodu národnej bezpečnosti a ochrany rodiny.
- Existujú podozrenia, že Mengele sa mohol po vojne opakovane zdržiavať vo Švajčiarsku aj po vydaní medzinárodného zatykača.
- Mengele, známy ako „Anjel smrti z Auschwitzu“, zomrel v Brazílii v roku 1979 pod falošnou identitou.
Švajčiarska Federálna spravodajská služba oznámila, že po desaťročiach sprístupní utajované dokumenty týkajúce sa nacistického vojnového zločinca Josefa Mengeleho. Úrady zatiaľ neuviedli presný termín zverejnenia spisov, ktoré boli dlhodobo zapečatené a neprístupné historikom aj verejnosti. Informáciu priniesli viaceré zahraničné médiá.
Josef Mengele, lekár slúžiaci v jednotkách Waffen-SS, pôsobil počas druhej svetovej vojny v koncentračnom tábore Auschwitz v okupovanom Poľsku. Práve tam rozhodoval o tom, ktorí väzni budú poslaní do plynových komôr a ktorí budú využití na brutálne lekárske experimenty. Odhaduje sa, že v Auschwitzi zahynulo približne 1,1 milióna ľudí, prevažne Židov. Mengele sa stal známym pod prezývkou „Anjel smrti“.
Po skončení vojny Mengele unikol spravodlivosti. Pod falošnou identitou získal cestovné dokumenty Červeného kríža na švajčiarskom konzuláte v talianskom Janove a následne utiekol do Južnej Ameriky. Medzinárodný zatykač na jeho zatknutie bol vydaný v roku 1959. Napriek tomu sa objavili podozrenia, že sa ešte neskôr mohol pohybovať na území Švajčiarska.
Historici upozorňujú najmä na udalosti z roku 1961. Rakúska spravodajská služba vtedy podľa dokumentov varovala švajčiarske úrady, že Mengele cestuje pod falošným menom a môže sa nachádzať vo Švajčiarsku. Švajčiarska historička Regula Bochslerová počas výskumu narazila na informácie, podľa ktorých si Mengeleho manželka prenajala byt v Zürichu v blízkosti medzinárodného letiska. Polícia mala byt sledovať a zaznamenala pohyb jeho manželky aj neidentifikovaného muža. Nikdy sa však nepotvrdilo, či išlo priamo o Mengeleho.
Bochslerová sa v roku 2019 pokúsila získať prístup k federálnym spisom uloženým vo Švajčiarskom federálnom archíve. Úrady jej žiadosť zamietli s odôvodnením, že dokumenty zostanú uzavreté až do roku 2071 kvôli otázkam národnej bezpečnosti a ochrane rodinných príslušníkov. Podobne dopadol aj ďalší historik Gérard Wettstein, ktorý o prístup požiadal v roku 2025.
Rozhodnutie o otvorení dokumentov preto vyvolalo výraznú pozornosť medzi historikmi aj odborníkmi na moderné dejiny. Mnohí upozorňujú, že Švajčiarsko sa stále citlivo vyrovnáva so svojou úlohou počas druhej svetovej vojny. Krajina bola síce neutrálna, no dlhodobo čelí kritike za odmietanie židovských utečencov na hraniciach a za kontroverznú úlohu švajčiarskych bánk pri správe majetku obetí holokaustu.
Historik Jakob Tanner, ktorý pôsobil v známej Bergierovej komisii skúmajúcej vzťahy Švajčiarska s nacistickým Nemeckom, označil dlhodobé utajovanie spisov za problém pre demokratický štát. Podľa neho existuje reálna možnosť, že sa Mengele v Európe po roku 1960 skutočne pohyboval. Po zatknutí nacistického zločinca Adolfa Eichmanna izraelskou tajnou službou Mossad v Argentíne totiž viacerí bývalí nacisti začali považovať Južnú Ameriku za menej bezpečné útočisko.
Otázniky však zostávajú aj okolo samotného zverejnenia dokumentov. Historici sa obávajú, že veľká časť obsahu bude začiernená alebo upravená. Wettstein upozornil, že výsledkom môže byť „viac čiernych pásov než transparentnosti“. Bochslerová zase vyjadrila obavy, že úrady budú aj naďalej chrániť citlivé informácie o možnej prítomnosti Mengeleho vo Švajčiarsku.
Mengele sa po desaťročia stal predmetom množstva konšpirácií, pátraní a špekulácií. Nikdy nebol zatknutý ani postavený pred súd za zločiny spáchané počas vojny. Zomrel v Brazílii v roku 1979 pod falošným menom. Až v roku 1992 DNA testy definitívne potvrdili jeho identitu po exhumácii tela.
Prípad znovu otvára širšiu debatu o tom, ako európske štáty po vojne pristupovali k nacistickým zločincom a do akej miery boli pripravené spolupracovať pri ich dolapení. Otvorenie švajčiarskych archívov môže priniesť nové odpovede, ale aj ďalšie otázky o jednej z najtemnejších kapitol moderných dejín.