Napätie okolo Hormuzského prielivu sa prudko zvyšuje. Americký prezident Donald Trump pohrozil Ománu bombardovaním, ak sa podľa neho postaví do cesty dohode súvisiacej s Iránom a strategickou námornou trasou. Teheránu zároveň odkázal, že by mal „vztýčiť bielu vlajku“. Mimoriadne ostré slová prichádzajú v čase, keď Irán a Omán rokujú o režime plavby cez prieliv, ktorým za normálnych okolností prechádza približne pätina svetovej spotreby ropy.
Trumpova rétorika voči Iránu sa pritom stupňuje už niekoľko týždňov.
Aktualizované.sk už začiatkom augusta informovalo, že Trump tvrdil, že Spojené štáty majú nad Hormuzským prielivom „úplnú kontrolu“ a vyzýval Irán na kapituláciu.
Najnovšie však prezident USA obrátil pozornosť aj na Omán, ktorý tradične vystupuje ako sprostredkovateľ medzi Washingtonom a Teheránom.
Trump pohrozil Ománu bombardovaním
V rozhovore pre Fox News v pondelok 17. augusta dostal Trump otázku na rokovania Iránu a Ománu o budúcnosti Hormuzského prielivu.
Jeho odpoveď bola nezvyčajne tvrdá.
Americký prezident vyhlásil, že ak sa Omán postaví do cesty dohode, Spojené štáty ho zbombardujú.
Nešlo pritom o parafrázu iného amerického predstaviteľa. Výrok zaznel priamo od Trumpa počas televízneho rozhovoru.
Vyvolal okamžitú politickú reakciu aj v Spojených štátoch, kde sa začala diskutovať otázka prezidentských právomocí na prípadné použitie vojenskej sily proti Ománu.
Situácia je o to citlivejšia, že Omán patrí medzi dlhoročných partnerov USA v Perzskom zálive a súčasne udržiava funkčné vzťahy s Iránom.
Prečo je práve Omán taký dôležitý?
Dôvodom je geografia.
Hormuzský prieliv leží medzi Iránom na severe a Ománom na juhu a predstavuje jednu z najdôležitejších námorných trás sveta.
Aktualizované.sk už podrobne vysvetľovalo, že Irán a Omán rokujú o novom režime plavby cez Hormuzský prieliv, pričom v hre je trasa kľúčová pre svetový obchod s ropou.
Práve tieto rokovania sa teraz dostávajú do konfliktu so záujmami Washingtonu.
Spojené štáty nechcú, aby dohoda medzi Teheránom a Maskatom poskytla Iránu príliš veľký vplyv na podmienky, za ktorých budú lode strategickou trasou prechádzať.
Irán a Omán pripravujú vlastnú dohodu
Teherán v uplynulých dňoch potvrdil, že s Ománom pracuje na dohode týkajúcej sa plavby cez Hormuzský prieliv.
Podrobnosti zatiaľ nie sú úplne verejné.
Diskutuje sa však o pravidlách námornej dopravy a o podmienkach, za ktorých by sa mohla premávka cez strategickú trasu výraznejšie obnoviť.
Washington sa obáva usporiadania, ktoré by posilnilo postavenie Iránu.
Pre globálnu ekonomiku pritom nejde o vzdialený regionálny spor. Akékoľvek výraznejšie obmedzenie Hormuzského prielivu môže ovplyvniť ceny ropy, palív, dopravy aj infláciu v Európe.
Trump: Irán by mal vztýčiť bielu vlajku
Omán nebol jediným adresátom Trumpových ostrých slov.
Americký prezident zároveň vyzval Irán na faktickú kapituláciu.
Podľa Trumpa by Teherán mal vztýčiť „bielu vlajku“.
Prezident tvrdí, že Irán je vo veľmi slabej vyjednávacej pozícii a Spojené štáty nemajú dôvod pristúpiť na dohodu, ktorá by nespĺňala ich podmienky.
Napätie prichádza práve po uplynutí 60-dňového obdobia spojeného s predchádzajúcou americko-iránskou dohodou.
Washington zároveň signalizuje, že jej predĺženie momentálne neplánuje.
Existuje však aj komunikačný kanál s Iránom
Za verejnými hrozbami napriek tomu pokračuje zákulisná komunikácia.
Trump potvrdil existenciu kontaktov medzi americkou administratívou a predstaviteľmi iránskej strany.
Jared Kushner neskôr uviedol, že komunikácia americkej vlády s rôznymi úrovňami iránskeho vedenia je veľmi intenzívna.
To vytvára zaujímavý kontrast.
Navonok Washington používa mimoriadne tvrdú rétoriku, zatiaľ čo v zákulisí zostávajú otvorené komunikačné kanály.
Trump dokonca Iráncov prirovnal k dobrým hráčom pokru, no tvrdí, že ich vyjednávacia pozícia sa blíži k porážke.
Chce Trump skutočne z Hormuzu americké územie?
Táto časť prípadu si vyžaduje dôležité vysvetlenie.
Trump už 14. augusta verejne vyhlásil, že by mohol Hormuzský prieliv označiť za územie Spojených štátov.
Aktualizované.sk o kontroverznom výroku informovalo v článku Trump vyhlásil, že Hormuzský prieliv bude „územím USA“. Biely dom neskôr priznal, že išlo o žart.
Práve druhá časť je podstatná.
Predstaviteľ Bieleho domu následne vysvetlil, že Trump v tom momente žartoval a že prezident o formálnom vyhlásení prielivu za americké územie so svojimi poradcami nerokoval.
Preto nemožno tvrdiť, že USA oficiálne pripravujú anexiu Hormuzského prielivu.
Trump sa však k predstave americkej kontroly nad touto oblasťou opakovane vracia a Washington v nej má významnú vojenskú prítomnosť.
Irán americké tvrdenia odmieta
Teherán má úplne opačný pohľad.
Iránski predstavitelia tvrdia, že kontrolu nad prielivom si zachováva práve Irán a odmietajú americké vyhlásenia o dominantnom postavení Washingtonu.
Irán zároveň podmieňuje plné obnovenie premávky viacerými požiadavkami voči Spojeným štátom.
Medzi nimi sú požiadavky týkajúce sa sankcií, blokády iránskych prístavov, zmrazených aktív a amerických vojenských operácií.
Výsledkom je situácia, v ktorej Washington aj Teherán tvrdia, že majú nad vývojom v Hormuzskom prielive rozhodujúci vplyv.
Situácia už tlačí nahor cenu ropy
Konflikt nie je iba diplomatickou prestrelkou.
Obavy o bezpečnosť Hormuzského prielivu sa okamžite premietajú do energetických trhov.
Cena severomorskej ropy Brent sa v utorok 18. augusta dostala nad 91 dolárov za barel, keď investori reagovali na slabnúcu nádej na americko-iránsku dohodu a pokračujúce problémy s lodnou dopravou.
Ak by sa prieliv dlhodobo uzatvoril alebo by v oblasti vypukol ďalší vojenský konflikt, dôsledky by pocítili aj európski motoristi a firmy.
Prečo je Hormuzský prieliv taký strategický?
Hormuz nie je obyčajná námorná úžina.
Spája Perzský záliv s Ománskym zálivom a následne s Arabským morom.
Cez túto trasu smeruje významná časť exportu ropy a skvapalneného zemného plynu z krajín Perzského zálivu.
Sú od nej závislí veľkí producenti vrátane:
- Saudskej Arábie,
- Iraku,
- Spojených arabských emirátov,
- Kuvajtu,
- Kataru,
- samotného Iránu.
Preto aj relatívne krátke prerušenie dopravy môže vyvolať výraznú reakciu svetových energetických trhov.
Čo to znamená pre Európu a Slovensko
Ak by napätie prerástlo do ďalšej vojenskej eskalácie, prvým viditeľným dôsledkom pre Európu by pravdepodobne boli vyššie ceny energetických surovín.
Tie sa následne môžu premietnuť do cien pohonných látok, dopravy, výroby a spotrebiteľských cien.
Európa síce nedováža všetku svoju ropu cez Hormuzský prieliv, ale ropa sa obchoduje na globálnom trhu.
Výpadok významnej časti svetových dodávok preto ovplyvňuje ceny aj v krajinách, ktoré nie sú priamo závislé od tankerov prechádzajúcich Hormuzom.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Potvrdené je, že Donald Trump 17. augusta pohrozil Ománu bombardovaním v prípade, že sa podľa jeho slov postaví do cesty dohode týkajúcej sa Iránu a Hormuzského prielivu.
Potvrdené je aj to, že vyzval Irán na vztýčenie „bielej vlajky“.
Irán a Omán zároveň rokujú o podmienkach plavby cez Hormuzský prieliv.
Na druhej strane zatiaľ neexistuje potvrdenie, že by Washington prijal rozhodnutie vojensky zaútočiť na Omán.
Rovnako neexistuje oficiálny americký plán na pričlenenie Hormuzského prielivu k územiu USA. Biely dom Trumpovo skoršie vyjadrenie v tomto zmysle označil za žart.
Situácia je však vážnejšia než samotná slovná prestrelka.
Doprava cez jednu z najdôležitejších energetických trás sveta zostáva obmedzená, rokovania s Iránom viaznu a Trumpova najnovšia hrozba rozširuje napätie už aj na Omán – krajinu, ktorá bola tradične jedným z hlavných sprostredkovateľov medzi Washingtonom a Teheránom.
Zdroj: Info.sk
