Päť rokov po návrate Talibanu k moci v Afganistane zostávajú stovky ľudí s prísľubom prijatia do Nemecka stále mimo krajiny. Podľa údajov iniciatívy Kabul Luftbrücke dostalo nemecký prísľub prijatia 3 087 Afgancov, no do Nemecka zatiaľ pricestovalo 2 447 z nich. Viac ako 600 ľudí tak naďalej čaká najmä v Pakistane.
Situáciu kritizuje bývalá predsedníčka Rady Evanjelickej cirkvi v Nemecku Margot Käßmannová, ktorá už v roku 2010 vyvolala rozsiahlu politickú diskusiu vetou, že „v Afganistane nie je nič dobré“. Po piatich rokoch vlády Talibanu tvrdí, že situácia sa nezlepšila a najviac ľutuje samotných Afgancov, predovšetkým ženy.
Viac ako 600 ľudí stále čaká na odchod
Podľa aktuálnych údajov bolo do programu prijatia zaradených 3 087 ľudí z Afganistanu.
Z nich sa do Nemecka dostalo 2 447 osôb. Zvyšok naďalej čaká na dokončenie vízového a bezpečnostného procesu alebo na samotnú možnosť vycestovať.
Situácia je citlivá najmä preto, že mnohí z týchto ľudí patria medzi skupiny, ktoré môžu byť pod vládou Talibanu vystavené zvýšenému riziku.
Ide napríklad o bývalých spolupracovníkov nemeckých inštitúcií, ľudskoprávnych aktivistov či ľudí, ktorí sa v minulosti verejne angažovali proti Talibanu.
Amnesty kritizuje Nemecko
Kritika prichádza aj zo strany Amnesty International.
Organizácia tvrdí, že Nemecko opakovane nedodržalo svoje záväzky voči ľuďom, ktorým už predtým sľúbilo ochranu. Amnesty upozorňovala na problémy s prijímaním Afgancov už v minulosti a požadovala zrýchlenie vízových a bezpečnostných procedúr.
V niektorých prípadoch museli ľudia s prísľubom prijatia žiadať o pomoc nemecké súdy.
Situáciu komplikuje aj neisté postavenie Afgancov v Pakistane, kde časť z nich čaká na vycestovanie do Nemecka dlhé mesiace.
Käßmannová pripomína svoje slová z roku 2010
Margot Käßmannová patrila medzi najvýraznejších kritikov vojenského angažovania Nemecka v Afganistane.
Jej výrok „Nič nie je dobré v Afganistane“ z prelomu rokov 2009 a 2010 vyvolal v Nemecku ostrú diskusiu. Kritici jej vtedy vyčítali prílišné zovšeobecňovanie a znevažovanie práce vojakov či civilných pracovníkov.
Dnes Käßmannová tvrdí, že vývoj jej vtedajšie obavy do veľkej miery potvrdil.
Zároveň však odmieta, že by z dnešného vývoja mala pocit zadosťučinenia. Podľa jej slov nechce mať pravdu v situácii, keď dôsledky nesú predovšetkým samotní obyvatelia Afganistanu.
Taliban prevzal moc v auguste 2021
Taliban obsadil Kábul 15. augusta 2021 po rýchlom rozpade afganskej vlády a bezpečnostných síl.
Nasledoval chaotický odchod západných jednotiek a evakuácia tisícov ľudí z letiska v Kábule.
Od prevzatia moci sa podľa ľudskoprávnych organizácií situácia výrazne zhoršila najmä pre ženy a dievčatá. Taliban obmedzil ich prístup k vzdelaniu, zamestnaniu a verejnému životu. Amnesty opisuje afganský systém ako prostredie svojvôle, beztrestnosti a čoraz tvrdších zásahov proti základným právam.
Nemecko zároveň obnovilo deportácie
Situácia je ešte komplikovanejšia tým, že Nemecko na jednej strane rieši prijatie ľudí, ktorým prisľúbilo ochranu, no zároveň obnovilo deportácie do Afganistanu.
V roku 2025 bolo z Nemecka do Afganistanu deportovaných 83 osôb. Amnesty International tento postup kritizuje a tvrdí, že návraty do krajiny ovládanej Talibanom sú v rozpore s princípom nevracania ľudí do prostredia, kde im môže hroziť prenasledovanie alebo zlé zaobchádzanie.
Nemecké úrady argumentujú najmä potrebou vyhosťovať osoby predstavujúce bezpečnostné riziko alebo ľudí odsúdených za závažnú trestnú činnosť.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Potvrdené je, že viac ako 3 000 Afgancov dostalo prísľub prijatia do Nemecka a 2 447 z nich už do krajiny pricestovalo. Viac ako 600 ľudí naďalej čaká na dokončenie procesu.
Potvrdené je tiež, že ľudskoprávne organizácie kritizujú nemeckú vládu za pomalé vybavovanie prípadov a za to, že nie všetci ľudia s platným prísľubom boli do krajiny prijatí.
Nie je však možné tvrdiť, že všetci čakajúci ľudia sú v identickej právnej situácii. Jednotlivé prípady sa líšia podľa typu programu, bezpečnostných kontrol a konkrétneho právneho statusu.
