USA uvalili sankcie na šéfku ICC. Washington obviňuje súd z prekračovania právomocí
Spojené štáty v utorok 18. augusta 2026 rozšírili tlak na Medzinárodný trestný súd v Haagu. Americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo sankcie voči predsedníčke ICC Tomoko Akaneovej z Japonska a vysokopostavenému právnikovi úradu prokurátora Abdoulayemu Seyemu zo Senegalu. Washington tvrdí, že sa podieľali na prípadoch namierených proti predstaviteľom štátov, ktoré jurisdikciu ICC neuznávajú.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio opäť označil Medzinárodný trestný súd za spolitizovanú inštitúciu a vyhlásil, že Spojené štáty nebudú tolerovať zásahy do suverenity krajín, ktoré nie sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu.
Washington rozšíril sankčný zoznam
Nové opatrenia zasiahli dve výrazné osoby Medzinárodného trestného súdu.
Tomoko Akaneová stojí na čele ICC ako jeho predsedníčka. Abdoulaye Seye pôsobí v úrade prokurátora ako vysokopostavený právnik a podľa dostupných údajov sa podieľal aj na vyšetrovaniach súvisiacich so situáciou v Palestíne.
Dôležité je spresniť, že Seye nie je hlavným prokurátorom ICC, ako uvádza pôvodný zdrojový text. Americké ministerstvo zahraničných vecí ho označilo ako senior trial lawyer, teda vysokopostaveného právnika prokuratúry.
Washington tvrdí, že obaja predstavitelia zohrávali úlohu pri snahách ICC vyšetrovať alebo stíhať predstaviteľov krajín, ktoré jurisdikciu súdu neuznávajú.
USA ICC dlhodobo neuznávajú
Medzinárodný trestný súd začal fungovať v roku 2002 po nadobudnutí účinnosti Rímskeho štatútu.
Jeho úlohou je stíhať jednotlivcov za najzávažnejšie medzinárodné zločiny vrátane genocídy, vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a za stanovených podmienok aj zločinu agresie.
Spojené štáty však nie sú zmluvnou stranou Rímskeho štatútu. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa preto dlhodobo odmieta, aby ICC uplatňoval právomoc voči americkým predstaviteľom alebo predstaviteľom spojeneckých krajín bez ich súhlasu.
Trump vo februári 2025 podpísal výkonné nariadenie umožňujúce sankcionovanie osôb spojených s činnosťou ICC.
Jeho administratíva používa sankcie aj ako jeden z hlavných nástrojov zahraničnej politiky. Washington v posledných mesiacoch pripravoval nové sankčné mechanizmy aj voči Rusku a štátom, ktoré s ním obchodujú.
Spor sa sústreďuje najmä na Izrael
Jedným z hlavných dôvodov konfliktu Washingtonu s ICC sú konania týkajúce sa Izraela, ktorý patrí medzi najbližších spojencov Spojených štátov.
ICC v roku 2024 vydal zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy.
Washington tento krok ostro odmietol a Trumpova administratíva postupne začala zvyšovať tlak na samotný súd aj jeho predstaviteľov.
Netanjahu pritom zostáva dominantnou postavou izraelskej politiky. V roku 2026 oznámil, že chce opäť kandidovať vo voľbách napriek pokračujúcej kritike jeho vlády a prebiehajúcemu korupčnému procesu.
Trumpova administratíva tlačí aj na členské štáty ICC
Spor už nezostáva iba pri sankciách voči jednotlivcom.
Spojené štáty v posledných mesiacoch vyvíjajú diplomatický tlak aj na členské štáty Medzinárodného trestného súdu. Predsedníčka ICC Tomoko Akaneová v júli upozorňovala, že niektoré krajiny čelia tlaku, aby zo súdu vystúpili.
Viaceré štáty už oznámili alebo začali proces odchodu z ICC. Ide o ďalší signál, že konflikt medzi Washingtonom a medzinárodným tribunálom sa mení z právneho sporu na širší geopolitický konflikt.
Sankcie môžu zasiahnuť každodenné fungovanie súdu
Americké sankcie nie sú iba symbolickým gestom.
V závislosti od ich konkrétneho rozsahu môžu sankcionovaným osobám komplikovať finančné transakcie cez americký finančný systém, cestovanie do Spojených štátov či spoluprácu so spoločnosťami, ktoré sa obávajú porušenia amerických sankčných pravidiel.
Práve preto predstavitelia ICC dlhodobo upozorňujú, že takéto opatrenia môžu mať širší vplyv na schopnosť súdu vykonávať vyšetrovania a pracovať s obeťami vojnových zločinov.
Kritici Trumpových sankcií sa obrátili na súd
Sankčná politika USA zároveň čelí právnemu odporu priamo v Spojených štátoch.
Štyri ľudskoprávne organizácie podali žalobu proti Trumpovej administratíve. Tvrdia, že sankcie voči ICC obmedzujú ich schopnosť spolupracovať so súdom a môžu poškodzovať obete vojnových zločinov, ktoré sa prostredníctvom ICC snažia domôcť spravodlivosti.
Ide však o tvrdenia žalobcov. O ich právnej opodstatnenosti musí rozhodnúť americký súd.
Čo vieme a čo je potrebné odlišovať
Potvrdené je, že Spojené štáty 18. augusta 2026 oznámili sankcie voči predsedníčke ICC Tomoko Akaneovej a Abdoulayemu Seyemu z úradu prokurátora. Washington ich spája s činnosťou ICC proti predstaviteľom štátov, ktoré podľa USA neuznávajú jurisdikciu súdu.
Politickým hodnotením americkej administratívy je tvrdenie, že ICC je skorumpovaný alebo nelegitímne spolitizovaný. Samotný súd svoju legitimitu odvodzuje od Rímskeho štatútu a členských štátov, ktoré ho ratifikovali.
Spor preto nie je iba o konkrétnych zatykačoch. V jadre ide o konflikt medzi predstavou Spojených štátov o štátnej suverenite a právomocami medzinárodného súdu, ktorý môže v určitých prípadoch stíhať jednotlivcov aj bez súhlasu štátu ich občianstva.
