Donald Trump sa pripravuje na ďalší obchodný krok proti Číne. Biely dom podľa informácií z prostredia administratívy zvažuje nové clo vo výške 7,5 percenta na čínsky tovar, ktoré má reagovať na údajné nadmerné výrobné kapacity a prílev podhodnoteného exportu na svetové trhy. Rozhodnutie ešte nie je konečné, no Washington ho chce nastaviť tak, aby neohrozil ročné obchodné prímerie s Pekingom ani plánované septembrové stretnutie Trumpa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Spojené štáty a Čína sa tak opäť približujú k ďalšiemu kolu obchodného sporu.
Tentoraz však Biely dom podľa dostupných informácií nechce spustiť novú rozsiahlu colnú vojnu.
Navrhovaných 7,5 percenta má byť skôr cieleným opatrením, ktoré má potrestať Peking za to, čo Washington označuje za deformovanie globálneho trhu.
Nové clo ešte nie je definitívne
Podľa troch zdrojov oboznámených s rokovaniami sa Trumpova administratíva posúva smerom k zavedeniu novej colnej sadzby.
Dvaja z nich hovoria konkrétne o 7,5 percenta.
Dôležité však je, že rozhodnutie zatiaľ nebolo formálne oznámené a prezident môže návrh ešte zmeniť.
Biely dom ani Úrad obchodného splnomocnenca USA zatiaľ nepredstavili finálny dokument.
Pre trhy je teda momentálne kľúčová jedna vec:
nejde ešte o zavedené clo, ale o opatrenie, ktoré je vo finálnej fáze zvažovania.
Washington tvrdí, že Čína zaplavuje svet lacným tovarom
Jadrom sporu sú čínske výrobné kapacity.
Spojené štáty tvrdia, že Čína v niektorých odvetviach vyrába podstatne viac tovaru, než dokáže spotrebovať jej domáci trh.
Výsledkom má byť tlak na export.
Čínske firmy tak vo veľkom predávajú do zahraničia automobily, oceľ, cement, solárne panely či ďalšie priemyselné produkty.
Washington tvrdí, že časť tohto tovaru sa dostáva na zahraničné trhy za ceny, ktorým miestni výrobcovia nedokážu konkurovať.
Peking takéto obvinenia odmieta.
Čína hovorí, že problém s „nadkapacitou“ neexistuje
Čínska vláda dlhodobo tvrdí, že vysoký export nie je dôkazom neférového obchodného správania.
Podľa Pekingu je konkurencieschopnosť čínskych firiem výsledkom efektívnej výroby, technologického rozvoja a rozsahu domáceho priemyslu.
Čínske ministerstvo obchodu zároveň tvrdí, že Čína nemá záujem umelo vytvárať obrovský obchodný prebytok.
Ten však vlani dosiahol rekordnú úroveň približne 1,2 bilióna dolárov.
Práve toto číslo zvyšuje tlak zo strany Spojených štátov aj Európy.
Trump chce použiť inú právnu cestu
Nový plán má aj významné právne pozadie.
Najvyšší súd USA začiatkom roka zasiahol proti rozsiahlemu systému ciel, ktorý Trumpova administratíva zavádzala voči veľkému množstvu obchodných partnerov.
Biely dom preto hľadá spôsob, ako pokračovať v colnej politike na inom právnom základe.
V prípade Číny sa opiera o Section 301 zákona o obchode z roku 1974.
Tento mechanizmus umožňuje prezidentovi zaviesť obchodné opatrenia proti krajinám, ktoré podľa americkej vlády diskriminujú americké firmy alebo poškodzujú obchodné záujmy USA.
Vyšetrovanie sa začalo už v marci
Trumpova administratíva v marci otvorila formálne vyšetrovania zamerané na dve oblasti.
Prvou boli nadmerné priemyselné kapacity.
Druhou boli pravidlá a praktiky súvisiace s nútenou prácou.
Čína bola jedným z hlavných cieľov týchto vyšetrovaní.
Washington zároveň preveroval aj viaceré ďalšie ekonomiky vrátane Európskej únie, Japonska, Južnej Kórey, Vietnamu, Indie, Mexika či Taiwanu.
Zatiaľ nie je jasné, či budú podobné opatrenia nasledovať aj voči nim.
Nových 7,5 % by nebolo jediným clom
Dôležité je, že pripravovaná sadzba by sa nepridávala na úplne nulový základ.
Čínsky tovar už dnes čelí viacerým americkým clám.
Minulý mesiac Washington oznámil clá vo výške približne 10 až 12,5 percenta voči desiatkam ekonomík, ktoré podľa USA nedostatočne presadzovali zákaz výrobkov spojených s nútenou prácou.
Čína medzi nimi bola.
Ak by sa nové 7,5-percentné clo pridalo k existujúcim opatreniam, celkové druhotermínové clá voči Číne by sa pri časti tovaru dostali približne k hranici 20 percent.
Na niektoré produkty však už zároveň platia aj staršie sektorové clá z Trumpovho prvého funkčného obdobia a z čias administratívy Joea Bidena.
Biely dom nechce rozbiť obchodné prímerie
Výška 7,5 percenta nie je náhodná.
Podľa ľudí oboznámených s rokovaniami má byť nastavená tak, aby Čína opatrenie vnímala ako tlak, ale nie ako porušenie súčasného obchodného prímeria.
Washington a Peking sa totiž nachádzajú v citlivej fáze vzťahov.
Obe strany sa snažia zabrániť návratu k rozsiahlej colnej vojne, ktorá v minulosti zasiahla dodávateľské reťazce, firmy aj spotrebiteľov.
Trump sa má v septembri stretnúť so Si Ťin-pchingom
Ďalším dôvodom na opatrnosť je pripravované osobné rokovanie.
Donald Trump a čínsky prezident Si Ťin-pching sa majú podľa aktuálnych plánov stretnúť v Bielom dome koncom septembra.
Práve preto sa administratíva snaží nové opatrenie nastaviť tak, aby summit neohrozila.
Ak by Washington zaviedol výrazne vyššie clá, Peking by mohol reagovať protiopatreniami alebo znížiť ochotu rokovať.
Sedem a pol percenta má byť podľa amerických predstaviteľov hranicou, ktorá umožní vyvinúť tlak bez okamžitej eskalácie.
Obchodná vojna by zasiahla aj Európu
Spor USA a Číny nie je vzdialeným problémom.
Ak americký trh ešte viac obmedzí čínsky dovoz, časť tovaru môže smerovať do Európy.
To môže zvýšiť tlak na európskych výrobcov automobilov, ocele, chemických produktov alebo solárnych technológií.
Európska únia už preto sama zaviedla obchodné opatrenia voči niektorým čínskym výrobkom.
Najznámejším príkladom sú elektrické automobily.
Ak sa americký trh ešte viac uzavrie, tlak na európsky trh môže rásť.
Autá patria medzi najcitlivejšie oblasti
Čína sa v priebehu niekoľkých rokov stala jedným z najvýznamnejších svetových výrobcov elektromobilov.
Firmy ako BYD, Geely či SAIC výrazne expandujú mimo domáceho trhu.
Výhodou je rozsiahla výroba batérií, nižšie výrobné náklady a silný domáci dodávateľský reťazec.
Washington tvrdí, že čínske firmy získavajú výhodu aj vďaka štátnej podpore.
Peking odpovedá, že americké a európske automobilky jednoducho nedokázali držať rovnaké tempo inovácií.
Do hry vstupujú aj solárne panely a oceľ
Rovnaký problém sa týka solárnej energetiky.
Čínske firmy dnes dominujú veľkej časti globálnej výroby fotovoltických článkov a panelov.
Obrovské kapacity stlačili ceny smerom nadol.
To je pozitívne pre spotrebiteľov a energetickú transformáciu, ale zároveň komplikované pre výrobcov v USA a Európe.
Podobný konflikt existuje pri oceli, cementárstve či chemickom priemysle.
Práve kombinácia viacerých sektorov stojí za americkým tvrdením o „nadmerných kapacitách“.
Trump clá používa ako hlavný ekonomický nástroj
Donald Trump sa k clám opakovane vracia ako k jednému z hlavných nástrojov svojej zahraničnej a hospodárskej politiky.
Používa ich nielen pri obchodných sporoch.
Washington nimi chce tlačiť aj na krajiny obchodujúce s Ruskom alebo Iránom.
Clá sa tak počas jeho druhého funkčného obdobia stávajú nielen ekonomickým, ale aj geopolitickým nástrojom.
Peking môže odpovedať vlastnými opatreniami
Čína zatiaľ na pripravované 7,5-percentné clo nereagovala konkrétnym odvetným balíkom.
Jej veľvyslanectvo vo Washingtone však zopakovalo, že obchodné spory by sa mali riešiť rokovaniami, nie jednostrannými clami.
Ak by USA opatrenie definitívne zaviedli, Peking má niekoľko možností.
Môže zaviesť vlastné clá, obmedziť vývoz strategických surovín alebo zintenzívniť kontrolu amerických firiem pôsobiacich v Číne.
Veľmi citlivou oblasťou sú napríklad vzácne zeminy, pri ktorých má Čína dominantnú pozíciu.
Najväčším rizikom je reťazová reakcia
Samotné 7,5-percentné clo by globálnu ekonomiku pravdepodobne neotraslo.
Nebezpečná by bola až séria odvetných opatrení.
Ak Washington zvýši clá a Peking odpovie, Spojené štáty môžu pridať ďalšie opatrenia.
Presne tak sa obchodný konflikt medzi oboma krajinami eskaloval počas Trumpovho prvého funkčného obdobia.
Výsledkom bolo zvýšenie nákladov pre firmy a presúvanie výroby medzi krajinami.
Čo to znamená pre spotrebiteľov
Clá v konečnom dôsledku neplatia priamo zahraničné vlády.
Pri dovoze ich odvádza importér.
Ten následne môže vyššie náklady preniesť do ceny výrobku.
Pre amerického spotrebiteľa to môže znamenať drahšiu elektroniku, priemyselné komponenty alebo iné výrobky.
Časť firiem však môže náklady absorbovať alebo presunúť výrobu do inej krajiny.
Dopad preto závisí od konkrétneho tovaru.
Čo vieme a čo ešte nie
Potvrdené je, že Trumpova administratíva zvažuje nové clo na čínsky tovar súvisiace s vyšetrovaním nadmerných výrobných kapacít.
Podľa viacerých informovaných zdrojov sa diskutuje o sadzbe 7,5 percenta.
Opatrenie by sa pridalo k existujúcim clám.
Washington zároveň pripravuje stretnutie Donalda Trumpa so Si Ťin-pchingom na koniec septembra a podľa predstaviteľov administratívy nechce novým opatrením ohroziť obchodné prímerie.
Zatiaľ však nie je potvrdené, že Trump 7,5-percentné clo definitívne schválil.
Nie je známy ani presný zoznam čínskych výrobkov, ktorých by sa opatrenie týkalo, ani dátum jeho prípadnej účinnosti.
Preto je v tejto chvíli presnejšie hovoriť o pripravovanom alebo zvažovanom cle, nie o už platnom novom tarife.
